Koza – spoločník našich predkov

Hovorí sa, že pes je najlepším priateľom človeka, no zdá sa, že v starých dobách hrali túto úlohu kozy. Nové genetické dôkazy naznačujú, že práve ony cestovali po svete s prvými farmármi, slúžili ako zásobáreň mlieka a nástroj na výmenný obchod. Pravdepodobne pomáhali našim predkom dobýjať nové územia a rozvíjať začiatky obchodu. Dnešné kozy stále nesú genetický podpis pohybu a miešania zvierat pred 10 000 rokmi. Kozy boli často titulované ako „kravy chudobných”, pretože boli schopné prežiť v drsných podmienkach na chudobnej potrave. V mnohých krajinách 700 miliónov kôz hrá aj v súčasnosti druhé husle ostatným druhom úžitkových zvierat.

Ale genetická analýza 400 kôz zo 44 krajín Európy, Ázie, Afriky, Stredného východu naznačila, že kozy boli kedysi obľúbenými domácimi zvieratami. Vedci zistili, že ich genetická história sa odlišuje od ostatných farmárskych zvierat, ako sú kravy či ovce. Vykazuje väčšie miešanie medzi kontinentmi; predpokladá sa teda, že kozy boli spoločníkmi prvých farmárov, keď putovali a kolonizovali nové zeme. Štúdia odhaľuje, že všetky dnešné kozy sú potomkovia troch odlišných línií. Prvá populácia vznikla asi pred 10 000 rokmi v oblasti na Strednom východe, odkiaľ pochádza aj dobytok. Ďalšie dve sa pravdepodobne vyvinuli neskôr, podľa všetkého v juhovýchodnej Ázii a na Strednom východe.

Práca, ktorú uskutočňoval švajčiarsko-francúzsky tím, bola publikovaná v americkom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Štúdia je založená na analýze DNA extrahovanej z mitochondrií kôz (mitochondrie – malé bunkové organely, tzv. energetické stanice bunky). Krátky reťazec DNA obsiahnutý v mitochondriách (mDNA) – ktorý predstavuje iba zlomok celkovej bunkovej DNA (väčšina DNA sídli v jadre) – mutácie vo svojich génoch relatívne pravidelne, a tak môžu vedci využívať zmeny v génoch na meranie evolučných zmien. Čím viac rozdielov dvaja jednotlivci či druhy vykazujú v nukleotidovej stavbe svojej mDNA, tým vzdialenejšie príbuzné sú. Navyše mitochondriálna DNA sa dedí výlučne po materskej línii, teda mDNA nepodlieha miešaniu génov, ktoré ovplyvňuje zvyšok génomu po oplodnení.

(kab, BBC)