Eurooptimizmus na ceste

Posledné dni na svetových devízových trhoch naznačujú možnosť zmeny negatívneho eurosentimentu, príznačného pre spoločnú európsku menu od jej zavedenia v roku 1999. V priebehu tohto časového obdobia sa jeho hodnota oproti americkému doláru prepadla až o 30 %. Všeobecne preferovaný dolár čerpal svoju silu najmä z dlhodobého rastu US hospodárstva a z rapídneho prílevu zahraničných investícií do krajiny.

Neohrozená mena?

Už koncom roku 2000 boli viditeľné prvé náznaky ochladzovania americkej ekonomiky, ktoré sa naplno prejavili v prvých šiestich mesiacoch tohto roka. Ani táto zmena fundamentálnych podmienok neohrozila pozíciu dolára, pričom oslabovanie euromeny s menšími prestávkami naďalej pokračovalo. Vyhlásenia predstaviteľov Európskej centrálnej banky (ECB) o nerešpektovaní základných makroekonomických veličín, ktoré by mal výmenný kurz dvoch mien odrážať, boli vo väčšine prípadov investormi ignorované. Hlavný podiel na tomto prístupe malo poškodené renomé „strážcu eura“. Niekedy diametrálne odlišné komentáre vedúcich osobností ECB, týkajúce sa najmä oblasti úrokovej politiky, postavili tento subjekt do pozície nedôveryhodnej inštitúcie.

V súčasnosti sa však začínajú objavovať stanoviská amerických korporácií o nevhodnosti aktuálnej úrovne euro/dolár. Výrobná sféra už začína pociťovať ťažkosti s umiestnením produktov vyrobených v USA na mimoamerické trhy, keď kľúčovým determinantom ich zníženej konkurencieschopnosti je nepriamo predražovaná cena prostredníctvom silného dolára. Ťažkosti japonskej ekonomiky, ktorá je na rozdiel od eurolandu napojená na US hospodárstvo užšou väzbou, môžu do istej miery skomplikovať jeho optimisticky vyzerajúce oživenie, očakávané už v posledných mesiacoch tohto roka.

Riziko expanzie

Uplatňovanie radikálnej expanzívnej monetárnej politiky americkým FED-om a súčasná neochvejnosť vyčkávacej pozície ECB v tejto oblasti umocňovali prodolárovú náladu obchodníkov na devízových trhoch. Tieto skutočnosti však majú aj svoju odvrátenú stranu, a najmä z dlhodobejšieho hľadiska vyznievajú pesimistickejšie pre skokovú politiku FED-u. V prípade nevhodného načasovania redukcie úrokových sadzieb, ktoré už boli v tomto roku znížené šesťkrát a celkovo o 2,75 %, môže dôjsť pri výraznejších turbulenciách cien energií k nárastu inflácie. Práve riziko neúmerného rastu cenovej hladiny ukončilo dekádu razantného hospodárskeho rozvoja USA. Na druhej strane vytrvalosť politiky ECB primárne zameranej na cenovú stabilitu môže priniesť dlhodobejší a menej rizikový rozvoj ekonomiky eurozóny. Ku vhodnosti sadzieb sa včera vyjadril aj prezident Bundesbanky E. Welteke, ktorý však nevylučuje ich prehodnotenie pred ďalším pravidelným zasadnutím menového výboru ECB.

„Uvedomelosť“ investorov sa prejavila aj v priebehu stredajšieho obchodovania, keď si spoločná európska mena pripísala ďalšie zisky na páre s americkým dolárom. Jeho hodnota stúpla ku koncu európskeho obchodovania na úroveň 0,8616 USD/1 EUR. Zároveň si euro zlepšilo svoje pozície aj oproti japonskému jenu, britskej libre a švédskej korune.

Marcel Tirpák