Srebrenica ako memento

Šieste výročie masakry 8000 moslimov

Srebrenica/Sarajevo (TASR) - Za prísnych bezpečnostných opatrení, pohotovosti medzinárodnej polície IPTF a Stabilizačných síl SFOR si včera tisícky bosnianskych moslimov pripomenuli šieste výročie krvavej masakry pri meste Srebrenica, kde srbské jednotky v júli 1995 vyvraždili 8000 moslimov a ďalších 30 000 obyvateľov vyhnali z domovov. Tí, čo prežili najhorší zločin spáchaný na civilnom obyvateľstve počas konfliktu v Bosne a Hercegovine a jednu z najhorších masakier modernej histórie, prišli včera na ceremoniál odhalenia pomníka na pamiatku tých, ktorí prišli o život, keď Srbi pred šiestimi rokmi prekročili „bezpečnú zónu“ OSN v Srebrenici, vyhnali z nej celé moslimské obyvateľstvo a systematicky popravili všetkých mužov a chlapcov. Pamätník obetiam masakry váži tri tony a nesie jednoduchý nápis: Srebrenica, júl 1995. Monument v cene 4900 USD, zaplatený britskou vládou, stojí na kukuričnom poli, ktorý sa po novom pohrebe obetí masakry premení na cintorín. Bosnianskosrbská polícia vyzvala miestnych Srbov, aby sa zdržali akýchkoľvek násilností a správali sa dôstojne počas celého pamätného ceremoniálu.

Od konca bosnianskej vojny v roku 1995 sa podarilo expertom ICTY a bosnianskej Moslimskej komisii pre nezvestné osoby exhumovať pozostatky 4800 obetí masakry, z ktorých sa podarilo identifikovať len okolo sto. Do konca roka plánujú experti exhumovať ďalšiu tisícku tiel, ktoré podrobia analýze DNA, čo im umožní spresniť identifikáciu. Očakáva sa však, že kým sa podarí exhumovať, identifikovať a dôstojne pochovať všetkých 8000 obetí, uplynie ešte veľmi dlhý čas.

V súvislosti s masakrou je Medzinárodným súdnym tribunálom OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu v neprítomnosti už od roku 1995 za genocídu obvinený bývalý vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a armádny veliteľ generál Ratko Mladič. Nad ďalším aktérom brutálneho činu generálom Radislavom Krstičom vynesie haagsky tribunál rozsudok koncom júla. Karadžič a Mladič sú stále na slobode a okrem Miloševiča patria k najžiadanejším osobám haagskeho tribunálu.