Imigranti berú spravodlivosť do vlastných rúk

Odpoveďou vlády vraj budú násilné deportácie

Predstavte si ulice polmiliónovej Bratislavy viacnásobne znásilnené rozvášneným tisícovým davom, ktorého jediným umeleckým prejavom je hádzanie zápalných fliaš, demolovanie áut, rozbíjanie výkladov, prepadávanie reštaurácií a útoky na poriadkové sily. To všetko podfarbite etnickými vášňami a náboženskými rozdielmi, prihoďte niekoľko desiatok zranených a opýtajte sa, čo by to urobilo s dobrým menom nielen našej metropoly, ale s imidžom celej krajiny. Prischlo by nám prinajmenej prirovnanie s Balkánom a pre tieto nepokoje ohrozujúce stabilitu našej krehkej demokracie by boli naše integračné šance (či už do EÚ alebo NATO) značne zotáznené. A organizácie na ochranu ľudských práv, členovia demokratických vlád, predstavitelia Európskej komisie a popredná mienkotvorná tlač by si mimoriadne kriticky zgustli na príčinách a najmä dôsledkoch podobných nepokojov. Zaručene.

U nás je však pokoj, do ulíc občas vyjdú iba bezzubí odborári a dôchodcovia a násilie sa lepí na ruky niektorých príslušníkov polície, ktorí v lete odmietajú iba dekoratívnu funkciu radiátora. Uvedený scenár udalostí sa opakovane udial vo Veľkej Británii v meste Bradford, ktorý je počtom obyvateľov porovnateľný s metropolou SR a kde až 22 percent obyvateľov je etnického pôvodu, najmä z Pakistanu a Bangladéša. Po predošlých etnicky motivovaných násilných udalostiach v britských priemyselných mestách Oldham a Burnley, iskra násilia preskočila uplynulý víkend v sobotu aj do Bradfordu. Na tento deň ohlásili svoj pochod mestom členovia britského ultranárodného rasisticky orientovaného Národného frontu. Ich zhromaždenie bolo zakázané, ale zakázané ovocie lepšie chutí. Zhromaždenie sa konalo a malo aj svoje protizhromaždenie. Mladí Aziati ohrození vo svojom vlastnom teritóriu, vo štvrti, kde sú vo väčšine, sa tiež rýchlo zgrupovali, a tak Anglicko cez víkend spoznalo najhoršie rasovo motivované násilie za posledných dvadsať rokov. Oba tábory najskôr bojovali proti sebe, a potom spoločne proti do ich sporu votreleckej polícii. Len v sobotu bolo zranených okolo 200 policajtov a desiatky civilistov. V noci z pondelka na utorok násilnosti prepukli opäť a v utorok pokračovali novou vlnou.

Zlé jazyky tvrdia, že podobné udalosti nie sú ničím iným ako oneskoreným bumerangom anglickej koloniálnej minulosti. Obyvatelia bývalých kolónií prichádzajúci vo veľkom do Veľkej Británie pre vidinu lepších zárobkov a lepšieho, slobodnejšieho života sa vo väčšinovom obyvateľstve „nerozpúšťajú“, to je pri typickom anglickom konzervativizme ťažké, ale vytvárajú vlastné society, getá, štvrte so svojou kultúrou, zvykmi a náboženstvom. Len ťažko prenikajú do vyšších štruktúr spoločnosti, pričom už prvá generácia detí prisťahovalcov zažíva psychologickú traumu, lebo sa už nedokáže kultúrne a spoločensky identifikovať s krajinou ich predkov a pociťuje akúsi sociálnu a ekonomickú druhoradosť v krajine, kde žije. Aj pre tento pocit vykorenenosti a sebahľadania sú mladí prisťahovalci ochotní ísť do násilnej konfrontácie a brať spravodlivosť do vlastných rúk. Akoby sa tak podvedome snažili upozorniť svet na ich situáciu...

Východisko z takejto situácie vôbec nie je ľahké. Najmä za situácie, keď európska spoločnosť, britskú nevynímajúc, je svojím spôsobom xenofóbna a konzervatívna, pomaly sa prispôsobujúca rýchlym zmenám. A zmeny ešte len nastanú, veď podľa minuloročnej správy Európskej komisie Európa bude v najbližších dekádach potrebovať desiatky miliónov mladých prisťahovalcov, aby zaručila svoj ekonomický rast. Britský denník Guardian hovorí o 50 až 60 miliónoch imigrantov. V tomto kontexte protirečivo pôsobí včerajšia správa toho istého denníka, podľa ktorej britské ministerstvo vnútra plánuje rozsiahle deportácie žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú na území Spojeného kráľovstva. Britská vláda chce tohto roku deportovať 30 000 odmietnutých azylantov, ktorí daňových poplatníkov stoja nemalé peniaze, čo sa podľa denníka nemôže obísť bez násilných metód. Mnohí z nich sa totiž ukrývajú vo svojich národnostných či náboženských komunitách. Týka sa to aj Londýna, kde žije vyše 400 000 (5 % londýnskej populácie) nelegálnych imigrantov z celého sveta, najmä však z Ázie. Podľa starostu Londýna Kena Livingstona takýto krok vlády by situáciu v krajine len zhoršil. Deportácie totiž násilnosti ako boli v Bradforde a v Oldhame neoslabia, skôr naopak, môžu vygradovať pocit rozhorčenia u Nebritov, zhoršiť vzťahy medzi rasami v Británii a v konečnom dôsledku kulminovať do ešte väčších nepokojov.

Iaromír Novák