Chronická nezamestnanosť

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (6)

Vysoká miera nezamestnanosti je chronickým štrukturálnym problémom slovenskej ekonomiky. Slovensko bolo so svojou 18-percentnou mierou nezamestnanosti na konci minulého roka (podľa ILO) opäť na prvom mieste medzi tranzitívnymi ekonomikami strednej a východnej Európy. Vďaka plneniu programu verejne prospešných prác sa síce v druhej polovici minulého roka podarilo mierne znížiť nezamestnanosť, ale na zmenu celkového trendu tohto ukazovateľa to vôbec nestačilo. Udržanie ekonomického rastu v roku 2000 spolu s miernym poklesom zamestnanosti malo za následok ďalší rast produktivity práce na zamestnancov (+3,2 % rovnako ako v roku 1999), to v spojitosti s vývojom reálnych miezd vyznieva veľmi pozitívne. Ekonomický rast SR je teda menej pracovne náročný a zatiaľ nevedie k žiaducej vyššej tvorbe nových pracovných miest. Mesačné ukazovatele nezamestnanosti pritom vyznievajú horšie. V marci miera nezamestnanosti (podľa disponibilného počtu pracovných síl) dosiahla 19,2 %, to znamená bola o 0,1 percentného bodu nižšia ako v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka. V ďalších mesiacoch bude miera nezamestnanosti zrejme mierne klesať so sezónnym vývojom, avšak zmena trendu vo vývoji nezamestnanosti to podľa všetkého nebude. Až v druhej polovici roka by mohlo dôjsť k veľmi miernemu poklesu počtu nezamestnaných. Neistotu do ďalšieho vývoja vnáša eventuálny program verejnoprospešných prác, ktorý vlani dočasne znížil mieru nezamestnanosti o 1,5 - 2,0 percentného bodu. Projekt sám osebe problém nezamestnanosti nerieši, avšak dáva možnosť niekoľkým desiatkam tisícov osôb aspoň dočasne získať nejakú prácu, čo má nepochybne žiaduce sociálne a psychologické aspekty. Na tento rok vláda na verejnoprospešné práce vyčlenila v rámci štátneho rozpočtu 1,5 mld. Sk.

Rast miezd v roku 2000 zaostával za rastom cenovej hladiny. Nominálne sa mzdy v celej ekonomike zvýšili o 6,5 %, reálne však klesli o 5,5 % (deflované pomocou CPI) či o 3 % (podľa PPI). Reálne mzdy klesli vo všetkých odvetviach ekonomiky SR, najviac v rámci tzv. ostatných služieb a v zdravotníctve. Príčinou takého vysokého poklesu reálnych miezd, ktorý sa výrazne premietol vo vývoji disponibilného dôchodku, bola vysoká miera inflácie. V tomto roku by však podľa nášho názoru malo dôjsť k miernemu zvýšeniu reálnych miezd (očakávame +1,2 %) a dáta za niektoré odvetvia za prvé dva mesiace tomu nasvedčujú. Došlo k výraznejšiemu navýšeniu nominálnych miezd, a navyše je tiež miera inflácie podstatne nižšia. Súvisí to aj so spätným zohľadňovaním inflácie z predchádzajúceho roku pri mzdových vyjednávaniach. Ak predpokladáme, že už nedôjde k zhoršeniu v oblasti zamestnanosti, môžeme očakávať, že objem mzdových prostriedkov v tomto roku reálne vzrastie, čo by sa malo pozitívne prejaviť v súkromnej spotrebe a v tvorbe úspor domácností.

Slovensko patrí medzi krajiny s pomerne nízkou úrovňou miezd (s určitou nepresnosťou môžeme hovoriť o cene pracovnej sily). Z porovnania s krajinami Vyšehradskej štvorky a Slovinska vyplýva, že priemerná hrubá mzda je v SR dlhodobo najnižšia. Za prvé tri štvrťroky minulého roka to bolo necelých 244 USD (brutto), zatiaľ čo v Maďarsku to bolo 301 USD, v ČR 340 USD, v Poľsku 461 USD. V Slovinsku dosiahla za prvé tri štvrťroky minulého roka dokonca 861 USD. Mzdový rast na Slovensku by mal byť aj v tomto roku veľmi mierny, a tak priemerná hrubá mzda v USD zostane naďalej najnižšia z porovnávaných

Petr Dufek, ČSOB