Hospodársky denník
USD49,781 Sk
EUR42,799 Sk
CHF28,188 Sk
CZK1,257 Sk
  Štvrtok  12.Júla 2001

Genetické obilie straší smrť

Kódex káže vždy zreteľne označiť upravené potraviny

Geneticky upravené obilie môže predstavovať vážnu hrozbu pre zdravie ľudí. Tvrdia to britskí vedci na základe výskumu, ktorý ukazuje, že sa zmenené gény v obilí dostávajú do iných organizmov. Upravené gény môžu dokonca prechádzať na organizmy rôznych druhov a prenášať baktérie, hovoria vedci. Pozornosť venujú hlavne dvom druhom obilia pestovaným v Španielsku a v Amerike. Podľa výskumu by tieto mohli uvoľniť napríklad nevyliečiteľný druh meningitídy. Aj keď šanca je malá, následky choroby by mohli byť nedozerné následky, uviedol mikrobiológ John Heritage z Univerzity v Leedsi.

Komisár Európskej únie Franz Fischler zastáva názor, že cesta poľnohospodárstva do budúcnosti nepredstavuje návrat do minulosti. Čas roľníkov s tromi kravičkami pominul, ale modernú techniku treba v poľnohospodárstve uplatňovať správnym spôsobom. Zdôraznil, že v európskom poľnohospodárstve bude mať svoje miesto aj využívanie genetických technológií. Otázkou zostáva o aký cieľ pôjde a za akých podmienok. Nádej na uplatnenie vidí v produkcii agrárnych surovín na priemyselné spracovanie. Do určitej miery sa génové manipulácie budú podľa neho využívať aj na produkciu potravín. Komisár sa nedomnieva, že moratórium na využívanie genetických technológií, ktoré prijala väčšina členov EÚ, je skutočným riešením. Úsilie dosiahnuť požadovanú konkurencieschopnosť poľnohospodárstva je príčinou potravinových škandálov, ktoré otriasajú Európou v posledných rokoch. Ako uviedla poľnohospodárska expertka Mária Kadlečíková ešte v čase, keď bola predsedníčka poľnohospodárskeho výboru NR SR, genetické manipulácie siahajú niekedy tak ďaleko, že šľachtenie je príliš jednostranné, čím sa narušuje biologická rovnováha v prírode. Napriek tomu, že na slovenský trh by sa takéto produkty nemali dovážať, M. Kadlečíková pripustila, že určité množstvo sa predsa len k nám dostáva. Podľa jej názoru je to však skutočne iba minimum, vzhľadom na veľkú ochranu domáceho trhu pred geneticky modifikovanými potravinami.

Ako sme sa dozvedeli na ministerstve pôdohospodárstva, povinnosť označovať výrobky s obsahom geneticky modifikovaných organizmov ustanovuje Potravinový kódex s účinnosťou od 1. júla 2001. Bola však urobená príslušná novela, ktorá by mala byť účinná až od začiatku budúceho roka, pričom pri označovaní sa musia dodržať jasné pravidlá. Výnimku na označovanie však majú také výrobky, ktoré síce môžu byť vyrobené z geneticky modifikovaných surovín, ale konečný produkt neobsahuje bielkovinu ani dezoxyribonukleovú kyselinu. Druhá výnimka, keď produkt nemusí byť označený je tá, keď vo výrobkoch zo sóje a kukurice náhodný výskyt modifikovaných komponentov nepresahuje jedno percento z obsahu. Tieto spresnenia sú v súlade s legislatívou EÚ. V súčasnosti sa pripravuje novela zákona o potravinách a v rámci neho už budú komplexne riešené tzv. nové potraviny, teda nie iba geneticky modifikované organizmy a výrobky z nich. Na Slovensku sa šľachtenie obilnín, ak má byť úspešné, stáva ekonomicky veľmi náročné. V posledných rokoch došlo u nás k zmene v celkovom počte a pomeru domácich a zahraničných odrôd hustosiatych obilnín. Ak bolo v roku 1990 povolených 59 odrôd obilnín, 48 z nich bolo pôvodom z ČSFR. Koncom 90. rokov bolo registrovaných 87 obilnín, z toho slovenskej proveniencie 37. Z hľadiska jednotlivých druhov je najvyšší podiel slovenských odrôd pri pšenici, a to 57 %, pri jačmeni 46 %, a naopak pri raži (ciroku a prose) do roku 1999 sme neregistrovali žiadnu domácu odrodu. Pri porovnaní úrovne hektárových úrod s okolitými krajinami je SR porovnateľná pri pšenici s ČR, keď ide o jačmeň, ovos a raž nedosahujeme úrovne ČR. Pri kukurici dosahovala SR vyššie úrody. Oproti Poľsku dosahujeme úrody obilnín vyššie, zatiaľ čo úroveň Rakúska a Nemecka nedosahujeme, čo platí čiastočne aj vo vzťahu k Maďarsku.

Vladimír Turanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.