Liberalizujeme liberálny poštový trh

Nový zákon zmenený po 55 rokoch viac než dobrej služby

Súčasný poštový zákon platí neuveriteľných 55 rokov. Napriek svojmu veku je to zákon, ktorý je systémovo i obsahom veľmi kvalitný. Avšak vzhľadom na potreby súčasnej spoločnosti a harmonizáciu našej právnej úpravy v oblasti pošty s pravidlami, ktoré platia vo vnútornom trhu poštových služieb krajín EÚ, sme viazaní asociačnou dohodou. Odborníci z ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií vypracovali návrh nového zákona, ktorý vláda už prerokovala. Návrh má svojich stúpencov,

ale i oponentov,

napríklad z radov Asociácie slovenských expresných prepravcov, ako i ďalších spoločností. Riaditeľka odboru pošty ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Ing. Jarmila Brichtová na adresu zákona zdôraznila: „Naša filozofia sa opiera o dve základné myšlienky. Na jednej strane je to zabezpečenie univerzálnej poštovej služby, čiže určitého komplexu povinností, ktoré musí štát zabezpečiť vo vzťahu k jej používateľom, bez ohľadu na ekonomický výsledok. Ide o poskytovanie univerzálnej služby v prijateľnej cene, pritom dostupnej na celom území štátu, v porovnateľnej kvalite s krajinami EÚ. Na druhej strane sa nový poštový zákon opiera o vytvorenie konkurenčného prostredia poštových služieb a postupnú liberalizáciu trhu. Musím zdôrazniť, že aj 55 rokov fungujúci zákon

bol liberálny

a jeho tvorcovia ponechali pre poštu súbor výhradných činností, ale neponechali vo výhradnej činnosti také služby, ako napríklad balíková, expresná služba či doprava tlače. V novom zákone máme dve ustanovenia, ktoré sa týkajú zníženia poštovej výhrady. Toto výhradné právo bude mať poskytovateľ univerzálnej služby na dopravu zásielok s obsahom korešpondencie do 350 gramov, pri zachovaní limitu päťnásobku ceny. Prechodné ustanovenie zabezpečuje výhradu do konca roku 2003 do hmotnosti 0,5 kg.“ Nový zákon vytvára prostredie, v ktorom je presne konkretizované, čo sú poštové služby, čo poštové podniky a čo poštové zásielky. Poštové služby môžu už poskytovať viaceré subjekty, ale

štát musí

zo zákona zabezpečiť v súlade s pravidlami krajín EÚ univerzálnu poštovú službu. Zákon určuje konkrétne pravidlá na fungovanie poštového trhu. Hlavným problémom, na ktorý poukazuje odborná verejnosť, je vraj nejasné ustanovenie o možnosti platiť Slovenskej pošte kompenzácie za straty z určitých druhov činností ostatnými prepravcami a doručovateľmi. Podľa J. Brichtovej oponenti nie celkom dobre pochopili, o čo v novom zákone ide. Odborníci z MDPT sa s nimi stretli už dvakrát a vzájomne si objasňovali konfliktné miesta zákona. O kompenzáciách za straty sa vraví aj v smerniciach EÚ. Zmyslom vytvorenia kompenzačného fondu je skutočnosť, že napríklad ak ten, kto poskytuje občanom univerzálnu poštovú službu, ju musí poskytovať na celom území štátu minimálne päťkrát do týždňa a denne musí urobiť jedno vyberanie a jedno dodávanie, pritom na báze určitej kvality. V tejto činnosti môže teoreticky prísť, pri štátom regulovaných cenách, aj k strate. A práve to je zmysel tohto kompenzačného fondu, aby sa vytvorili prostriedky na prispenie zníženia

možnej straty

pošty, ktorá je poskytovateľom univerzálnej poštovej služby. Doteraz napríklad Slovenská pošta nedostávala od štátu žiadne kompenzácie za prípadné straty. Tie si vykrývala ziskovými činnosťami. V súčasnosti je nový zákon v parlamente už po prvom čítaní a očakáva sa, že nadobudne účinnosť od 1. januára 2002. Pôvodne sa navrhovala účinnosť od 1. júla tohto roka, avšak v zákone je zakomponované aj zriadenie nového nezávislého orgánu štátnej správy - Poštového úradu. Ten by mal vzniknúť od 1. 1. 2002 a bude plniť funkciu regulátora poštových služieb. Preto sa zvolil jednotný termín nadobudnutia účinnosti.

Jozef Kunik