Krúpy ako búrkové strelivo

Všetci to veľmi dobre poznáme, keď padajú krúpy, treba sa pred nimi skryť, aby nás nezranili a dúfať, že škody ktoré spôsobia budú čo najmenšie. Samotné krúpy vznikajú v búrkových oblakoch, keď vďaka výstupným pohybom vzduchu v búrkovom oblaku vystupujú vodné kvapky do výšok, v ktorých je teplota pod bodom mrazu. Tu sa kvapky zrážajú a súčasne zamŕzajú, takže sa vytvára vrstva ľadu na vodnej kvapke. Tento kúsok ľadu je však ťažší ako pôvodná kvapka a začne teda padať nadol. Pri páde sa čiastočne alebo úplne roztopí a zvyčajne ho vystupujúci vzduchový prúd v búrkovom oblaku znova vynesie do výšky so zápornou teplotou a na kúsok ľadu alebo kvapky sa znovu „pribalí“ ľadová vrstva. Tento proces sa niekoľkokrát opakuje. Ak je teplota vzduchu tesne pod bodom mrazu, vytvára sa priehľadná vrstva číreho ľadu. Ak sa to odohráva vo väčších výškach, kde je teplota vzduchu zvyčajne nižšia, kvapky sú menšie a medzi zamŕzajúce kvapky sa dostávajú aj bublinky vzduchu, takže výsledná ľadová vrstva je nepriesvitná, teda viac-menej biela. Nakoniec bez ohľadu na priesvitnosť či nepriesvitnosť sú krúpy príliš ťažké, aby ich výstupné pohyby vzduchu mohli udržať v búrkovom oblaku a krúpy vypadávajú z oblaku na zem.

V tropických oblastiach sa síce búrky vyskytujú častejšie, ale teplota vzduchu býva taká vysoká, že sa krúpy pri svojom vypadávaní z búrkových oblakov väčšinou úplne roztopia. Preto je výskyt krúp najbežnejší v miernych zemepisných šírkach.

Veľkosť krúp závisí od toho koľkokrát sa uskutočnil výstup a pokles v samotnom búrkovom oblaku, teda proces „nabaľovania“ a aká je teplota vzduchu pod búrkovým oblakom. Boli nájdené krúpy, ktoré boli tvorené až 25 ľadovými vrstvami, teda proces „nabaľovania“ sa v ich prípade zopakoval až 25-krát. Rekordne veľké krúpy sú aj mimoriadne nebezpečné, napríklad v roku 1986 v Bangladéši zaznamenali až 1 kg ťažké krúpy, ktoré dokonca usmrtili 92 ľudí. Ďalšími rekordnými krúpami boli krúpy v roku 1970 v Kansase, ich veľkosť dosiahla veľkosť grapefruitu.

Jozef Csaplár