Termínom je august 2002

Komentuje Jozef Kunik

Slovenskí stavbári sa ani v máji nedostali z hlbokej krízy. Stavebná produkcia v medziročnom porovnávaní dosiahla v máji iba 6,3 mld. Sk. Tempo vývoja ovplyvnil najmä pokles produkcie na novej výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii, pretože niet investícií zo strany štátu, zo strany podnikateľov. Viceprezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska a generálny riaditeľ firmy ZIPP František Hirner považuje situáciu v slovenskom stavebníctve v súčasnosti za kritickú a neúnosnú, pretože objem stavebnej produkcie aj v tomto roku dosiahne iba okolo 70 mld. Sk. Na porovnanie, v ČR to bude okolo 300 mld. Sk a v májovom medziročnom porovnávaní dosiahli rast o vyše 15 %. Darmo politici na úvod roka presviedčali, že nám pomôžu rekordné investície zo zahraničia. Čo je ešte horšie, súčasná situácia je plná vládneho investičného ignorantstva, preto situácia v stavebníctve bude na rok ešte horšia. Povedal to otvorene (nestáva sa to často) vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý v stredu na stavbárskej „tripartite“ oznámil, že v roku 2002 opäť nie je dostatok peňazí na investovanie. Súčasná vláda nie je schopná peniaze „vyrobiť“ doma, a keď niečo predá do zahraničia, tak peniaze neinvestuje, ale ich systémovo prejedáme. Minister výstavby a verejných prác István Harna dokonca oficiálne potvrdil, že v budúcom roku sa skončí s výstavbou bytov už začiatkom augusta, pretože nebude peňazí.

Predstavitelia odborov i stavební podnikatelia vicepremiéra I. Mikloša dôrazne upozornili, že kríza v slovenskom stavebníctve je v súčasnosti už kritická a príde k neúnosnému likvidovaniu malých a stredných podnikateľov. Generálny riaditeľ žilinského Slovenského tehliarskeho priemyslu Branislav Brezáni na okraj stretnutia s I. Miklošom uviedol: „Je smutné, že vicepremiér nám nedal žiadnu nádej na rozvoj bytovej výstavby s podporu štátu. Podľa jeho vyjadrení bude v nasledujúcich rokoch ešte nižšia podpora výstavby bytov zo strany štátu než doteraz. On ako ekonomický podpredseda vlády sa pritom vôbec nezamýšľal nad tým, ako by sa dali využiť iné formy štátnej pomoci. Vláda bezohľadne presúva financovanie bytovej výstavby na občanov a súkromný sektor. Mimoriadnu krízu stavebníctva dokumentuje aj nasledujúci fakt. V roku 1990 tehliarske odvetvie malo 5220 pracovníkov, začiatkom tohto roka ich bolo už len 903 a na konci roka očakávame pokles dokonca na 600 pracovníkov,“ toľko Branislav Brezáni. Vládny kabinet má v súčasnosti zrejme iné problémy, ako je stavebníctvo.