Dostanete aj omšové víno

Prvá farská reštaurácia v strednej Európe

Boli časy, keď si sotva kto vedel predstaviť, že cirkev by podnikala v takom odbore ako je „krčmárčina“. Preto nie je zvláštne, že nápad bývalého ripňanského farára Júliusa Prachára, využiť priestory fary vo Veľkých Ripňanoch na reštauráciu, nebol hodnotený príliš optimisticky. Napriek pochybnostiam prvá farská reštaurácia nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe, začala v roku 1997. „Keď sme začali,“ hovorí Jana Šprinková, vedúca reštaurácie, „nikto by neveril, že takýto typ reštaurácie v obci, ako je naša, ekonomicky uspeje.“ Kto z domácich by navštívil reštauráciu na fare, keď v dedine je ďalších päť krčiem poskytujúcich „chlapom“, čo potrebujú. Dnes je reštaurácia sv. Floriána vyhľadávaná tak podnikateľmi, ako aj obchodnými cestujúcimi. Tí, ktorí už len zo zvedavosti otočia volant auta smerom z Nitry, Topoľčian, Piešťan alebo Hlohovca, sú milo prekvapení nielen výberom hotových jedál, ale aj pätnástimi špecialitami šéfkuchára, ktoré nesú biblické názvy ako

Jonášová ryba,

alebo Pokušenie Márie Magdalény. Či farská alebo nie, hostia sa môžu občerstviť nielen nealkoholickými, ale aj alkoholickými nápojmi, medzi ktorými nechýba ani omšové víno. Jana Šprinková hovorí, že ľudia ku konzumácii alkoholických nápojov pristupujú s rozvahou, možno preto, že sú na fare. A tak farská reštaurácia vďaka nápadu Júliusa Prachára vniesla v obci do „krčmárčiny“ skutočný duch pohostinnosti a kultúry stolovania a zároveň pozdvihla aj kuchárske umenie. Hovorí sa, že láska ide cez žalúdok, teda aj jedlo a spôsob jeho konzumácie môže prispieť k duchovnému rastu človeka. Nezanedbateľný je aj sociálny a ekonomický dosah takéhoto podnikania. Farská reštaurácia poskytla prácu šiestim ľuďom z obce a hospodári s vyrovnaným rozpočtom a každá koruna „navyše“ je vydávaná do rozvoja. Posledné investície smerovali do vybudovania detského ihriska nachádzajúceho sa pri fare, kde sa môžu pohrať neposedné deti rodičov, ktorí zatiaľ v pokoji môžu pokračovať v konzumácii a trávení príjemných chvíľ pri stolovaní.

Kým v strednej Európe je podnikanie cirkvi v cestovnom ruchu ešte raritou, vo svete je bežné, že cirkevné organizácie dokonca v organizovanej forme poskytujú turistom nielen stravovanie, ale aj ubytovanie bez toho, aby stratili čo len trochu zo svojej vážnosti. Ak navyše zoberieme do úvahy, že cirkev v minulosti okrem starostlivosti o duchovný rast národa mala na mysli aj jeho vzdelanostný a sociálny rozvoj, vyplýva pre ňu úloha do budúcnosti - aktívnejšie sa zapojiť do podnikania a lepšie využívať majetok, ktorý má k dispozícii pre dobro spoločnosti. Keby takúto reštauráciu, aká je vo Veľkých Ripňanoch, našli turisti aj na

Gotickej ceste,

určite by aj Spiš a Gemer, vďaka aktívnejšiemu prístupu cirkvi mali taký medzinárodný kredit, ktorý by priniesol zaručené zisky z cestovného ruchu aj pre zaostalejšie regióny a obce.

Rudolfa Vallová