Workaholizmus: podiel práce na zničení človeka

Robí sa vám fyzicky a psychicky nevoľno, keď nesedíte pri svojom počítači a nehĺbate nad pracovnými úlohami? Spíte maximálne šesť hodín denne a zvyšok času trávite v práci? V tom prípade by ste mali zájsť urýchlene k lekárovi. V seriáli dnes pokračujeme na tému: PRIVEĽA PRÁCE.

O workaholizme u nás koluje množstvo fám. Jednou z tých najrozšírenejších je, že workaholizmus je pozitívny, prospešný a že workaholici sú veľmi schopní ľudia, ktorí milujú svoju prácu a nie sú vôbec leniví. Slovo workaholizmus sa stalo dokonca takým módnym, že takmer v každom novinovom či časopiseckom profile nejakej významnej alebo zaujímavej osobnosti sa dozviete, že je workaholik. Na dovŕšenie všetkého sa touto pochybnou kategóriou začala merať i ľudská hodnota - kto je workaholik, za niečo stojí, pretože niečo dokáže, kto nie je workaholik, nedosiahne v živote nikdy nič.

Keď sa pozriete napríklad do niektorého z našich encyklopedických alebo výkladových slovníkov, zistíte, že workaholizmus rovná sa nadšeniu a plnému zaujatiu pre prácu, iba výnimočne a vlastne iba v krajnom prípade môže prerásť v závislosť. To je však omyl, tvrdí MUDr. Ľ. Vražda.

Workaholizmus nemá s nadšením a zanietením nič spoločné. Workaholik je človek chorobne závislý na práci, rovnako ako sú niektorí ľudia závislí na alkohole alebo na drogách. Svoj osobný život celkom nahradil prácou, cíti sa na vrchole iba prostredníctvom svojej práce, nadmerná práca mu zvyšuje hladinu adrenalínu a spôsobuje pocity uspokojenia a slasti. Práca je pre neho droga, a pokiaľ ju nemá, trpí abstinenčnými príznakmi.“

Rovnako ako alkohol či drogy má aj závislosť od práce dosah na osobný život. Nielenže obmedzuje osobnú slobodu, ale spôsobuje rozpad všetkých vzťahov - rodinných i pracovných. Zatiaľčo k závislosti na alkohole a drogách sa nikto hrdo nehlási, na pracovnú závislosť sú pyšní aj tí, ktorí k nej majú ďaleko.

Workaholikom sa však nestane každý, ale iba ten, kto má okrem obrovskej chuti do práce ešte sklony k závislosti všeobecne a prácou si rieši osobné problémy. Odborníci upozorňujú, že mnoho ľudí, bohužiaľ, netuší jednu zásadnú vec - workaholizmus je nebezpečná závislosť, ktorá môže viesť až k rozpadu osobnosti. Z normálneho človeka sa za niekoľko rokov stane podozrievavý sebec, má tendenciu ovládať druhých a manipulovať s nimi. Okrem toho sa u neho prejavuje kríza hodnôt a strata humoru.

Už v roku 1911 Ferenc Moric definoval skupinu pacientov, ktorí trpeli bolesťami hlavy a závratmi, keď nemali v nedeľu čo robiť. Podrobnejšie tento syndróm opísali až v päťdesiatych rokoch. Pri podrobnejšom skúmaní sa ukázalo, že workaholizmus je choroba typická predovšetkým pre ambicióznych ľudí, ktorých zaujíma iba práca. V roku 1958 urobili v San Francisku výskum, počas ktorého bola v štrnásťdenných intervaloch skúmaná krv daňových poradcov. Čím viac sa blížil termín daňového priznania a poradcovia mali viac práce, tým vyššia bola zrážanlivosť ich krvi a hladina cholesterolu. Výskum preukázal vplyv napätia na vznik psychosomatických príznakov.

„K workaholizmu sú náchylnejší ambiciózni muži, ale aj ženy túžiaci po kariére,“ potvrdzuje Dr. Vražda. Pravda, tieto charakteristiky samy osebe nestačia - k workaholizmu musíte mať nejaké predpoklady, teda sklony k závislosti. Pokiaľ ide o temperament, workaholici sú predovšetkým cholerici, prípadne sangvinici. Medzi flegmatikmi a melancholikmi ich budeme hľadať iba ťažko.

Tridsaťdeväťročný finančný poradca Marek si pred štyrmi rokmi založil vlastnú firmu, ktorá poskytuje poradenstvo vo všetkom, čo súvisí s peniazmi a obchodom. Je ženatý, má dve deti, ale ani manželku, ani deti skoro nepozná. Domov sa chodí iba vyspať, a to dokonca aj cez víkend. Jedným dychom vraví, že sa mu osobný život rozpadá, ale zároveň tvrdí, že rodina je u neho na prvom mieste, a že to všetko robí pre ňu. Táto charakteristika je typická pre každého workaholika.

„Workaholici si časom začnú vymýšľať množstvo výhovoriek, aby svoju závislosť nejako ospravedlnili. Pretože strácajú nadhľad a schopnosť sebakritiky, hádžu vinu na druhých,“ vysvetľuje Dr. Vražda. Workaholici sú presvedčení, že vykonajú množstvo práce. „To je však iba ilúzia. Na začiatku sa im možno skutočne darí a hýria množstvom nápadov, ale málo spánku a odpočinku si musí vyžiadať svoju daň. Postupom času ich výkonnosť upadá, nápady im dochádzajú, sú menej tvoriví a nereagujú tak pohotovo ako voľakedy,“ hovorí Dr. Vražda. Treba povedať, že málokto si nejaké zmeny všimne - workaholici totiž dokážu svoje nedostatky a pokles výkonnosti výborne maskovať.