Erotické Karlove Vary

Nie, neobávajte sa, neprinášame správu o prostitúcii či prostitútkach, ale o zopár povedzme mimoriadne zaujímavých snímkach z tohtoročného programu MFF Karlove Vary.

Väčšina z filmov, ktoré nesú nálepku erotické či kontroverzné sa ocitli v nesúťažných sekciách. Tým prvým je francúzsko-rakúska Pianistka (podľa románu Elfriedy Jelinkovej) režiséra Michaela Hanekea (Veľká cena poroty na MFF Cannes a ceny za mužský a ženský herecký výkon pre Isabelle Huppertovú a Benoita Magimela), otvorený príbeh psychicky vyšinutej učiteľky hry na klavír trpiacej frustráciami a hľadajúcej uvoľnenie najprv návštevami v sexshopoch, pornokinách, vyžívajúcej sa vo voyerizme a masochistickom sebaukájaní. Zabehnutý spôsob života naruší až jej študent z konzervatória, ktorý ju chce zviesť, ale ona nie je schopná nadviazať žiadny normálny vzťah a jej postava prechádza celým filmom vlastne nedotknutá. Puritáni by tento film spolu s ďalšími určite zaradili k pornografickým snímkam. A pravdu povediac, ani jeden z nich nemá od toho ďaleko.

V Intimitách (vznikol podľa románovej predlohy Hanifa Kureishiho), ktoré si odniesli Zlatého medveďa na Berlinale, šiel Patrice Chéreau dokonca ešte ďalej. Režisér sa síce bráni tým, že preňho je sex formou komunikácie, ale niekedy človek rozmýšľa nad tým, kde sú hranice, čo môže film ukazovať a čo má zostať na divákovej fantázii.

Ďalším z radu otvorene erotických filmov je aj snímka Jeana-Marca Barra To je moje telo, v ktorej si zahral aj hlavnú úlohu sexuálne neukojeného a frustrovaného farmára z puritánskeho amerického prostredia, ktorý až v dospelom veku a po viacročnom nenaplnenom manželstve zisťuje, že jeho sexuálne túžby sú vlastne úplne normálne a prirodzené. Len prostredie, v ktorom žije, nedokáže pochopiť jeho sexuálnu slobodu, a tak sa jeho chvíľkový pocit vnútornej slobody končí tragicky.

Podobne by sa dalo písať aj o mexickej snímke Život je pes (bola nominovaná na tohtoročného Oscara) alebo o najnovšom filme jednej z najznámejších českých režisérok - o Vyhnání z ráje Věry Chytilovej. Režisérka si dala neľahkú úlohu - na pozadí nakrúcania filmu medzi nudistami chce riešiť problémy etiky a morálky. A, bohužiaľ, zdá sa, že ďalšia spolupráca s Bolkom Polívkom, ktorý vo filme hrá režiséra, jej opäť nie príliš vyšla.

Spoločným znakom všetkých spomenutých filmov je akýsi pocit vykorenenosti ich hlavných hrdinov, ich neschopnosti nadviazať normálne vzťahy a hľadajúcich únik pred vlastnými fóbiami v takmer anonymných sexuálnych vzťahoch bez výraznejšieho podielu citov či dokonca lásky a bez túžby nadviazať hlbšie, než len animálno-sexuálne vzťahy.

A napokon nezabudnime ani na majstra erotiky - režiséra Bigasa Lunu, ktorému MFF Karlove Vary pripravili tohto roku špeciálnu sekciu. U nás ho hádam najlepšie poznáme ako tvorcu satiry Šunka, šunka, kinofili určite vedia aj o mimoriadne vtipnej Chyžnej z Titanicu. Pre Lunu je erotika „intelektuálna záležitosť, podobne ako vkus“. Pre režiséra sú najdôležitejším orgánom pre vyjadrenie erotického vzťahu k inej osobe oči. Medzinárodnú premiéru v Karlových Varoch mal jeho najnovší film Zvuk mora zachytávajúci príbeh vydatej ženy, ktorá sa chce vrátiť k dávnemu vzťahu s jedným zo svojich milencov.

Ivo Doležal

Karlove Vary