Starostlivosť o dieťa a podpora v nezamestnanosti

Platenie príspevkov aj keď úradu práce nikto neplatí

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 292/1999 Z. z. evidovanému nezamestnanému vznikne nárok na podporu v nezamestnanosti, ak platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti v dĺžke najmenej 24 mesiacov v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania; pri pracovnom pomere na dobu určitú uzavretom na sezónne práce je táto podmienka splnená, ak platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti zo zamestnania v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania najmenej šesť mesiacov. Ďalej sú v zákone o zamestnanosti ustanovené tzv. náhradné doby platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, t. j. doby, počas ktorých občan neplatí v skutočnosti príspevok na poistenie v nezamestnanosti ani nikto iný zaňho tento príspevok neplatí, ale tieto doby sa občanovi na účely vzniku nároku na podporu zohľadňujú, ako keby príspevok na poistenie v nezamestnanosti platil.

Ide o doby, počas ktorých občan plní spoločensky uznané povinnosti a počas ich plnenia sa nemôže zamestnať alebo má veľmi obmedzené možnosti zamestnania.

Podľa § 47 citovaného zákona sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti považuje za splnenú za dobu:

a) sústavnej prípravy na povolanie, ak občan platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti najmenej šesť mesiacov podľa § 57,

b) zaškoľovania a prípravy na prácu vykonávanú u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

c) po ktorú je občan invalidný,

d) povinnej vojenskej služby, ďalšej vojenskej služby, ktorá sa vykonáva ako prípravná služba, mimoriadnej vojenskej služby a civilnej služby,

e) osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,

f) osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zariadení,

g) starostlivosti o dieťa do piatich rokov veku, ak osoba starajúca sa o dieťa bola v posledných troch rokoch pred začatím tejto starostlivosti platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti najmenej 24 mesiacov,

h) poberania nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve.

Keď sa nezamestnaný stará o dieťa dva roky...

Zo zákona o zamestnanosti ďalej vyplýva, že evidovanému nezamestnanému, ktorý sa v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania na okresný úrad práce staral najmenej 24 mesiacov o dieťa do piatich rokov veku a neplatil počas uvedených troch rokov príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ale v posledných troch rokoch pred začatím tejto starostlivosti o dieťa bol platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti najmenej 24 mesiacov, vznikne nárok na podporu v nezamestnanosti počas prvých troch mesiacov vo výške 1500 Sk mesačne a po zostávajúce podporné obdobie vo výške 1350 Sk mesačne. Podpora v nezamestnanosti sa evidovanému nezamestnanému neprizná, ak je poberateľom rodičovského príspevku. Podpora v nezamestnanosti sa neposkytuje, ak evidovaný nezamestnaný poberá nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve.

Občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, sa na zabezpečenie základných životných podmienok poskytuje dávka sociálnej pomoci za podmienok ustanovených zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana (vrátane príjmu z podpory v nezamestnanosti) nedosahuje životné minimum ustanovené zákonom č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Občan nie je v hmotnej núdzi, ani keď jeho príjem nedosahuje životné minimum, ak si svojím doterajším príjmom a svojím majetkom môže riešiť hmotnú núdzu.

Problémy a návrh na zmenu zákona

Ako vidno, doba starostlivosti o dieťa do piatich rokov veku sa započítava pri posudzovaní vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti pod podmienkou, ak osoba starajúca sa o dieťa bola v posledných troch rokoch pred začatím tejto starostlivosti platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti najmenej 24 mesiacov (§ 47 písm. g) citovaného zákona o zamestnanosti). Pri aplikácii tohto ustanovenia zákona v praxi sú však nejednotné prístupy a značné problémy. Posudzovanie vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti je veľmi komplikované najmä v prípadoch, keď žena porodila viac detí s krátkym časovým odstupom medzi jednotlivými pôrodmi. Možno sa tiež stretnúť s pocitmi krivdy žien, ktoré porodili viac detí a boli aj zamestnané, ale nie presne v rámci lehôt, ktoré ustanovuje zákon na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti. Ďalej sú tu otázky, prečo sa doba starostlivosti o dieťa do piatich rokov veku nezohľadňuje na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti bezpodmienečne, ale len s podmienkou, že osoba starajúca sa o dieťa bola pred začatím tejto starostlivosti určitú dobu platiteľom príspevku na poistenie v nezamestnanosti a ostatné náhradné doby, okrem sústavnej prípravy na povolanie, sa zohľadňujú bez dodatočnej podmienky. Možno sa stretnúť s odpoveďou, že podpora v nezamestnanosti by mala byť poskytovaná v zásade na poistnom princípe, t. j. v závislosti od skutočného platenia poistného, ktoré sa v tomto prípade nazýva príspevkom na poistenie v nezamestnanosti a že v tomto konkrétnom prípade je dané riešenie aj reakciou na občanov, ktorí nemajú záujem o zamestnanie a chcú využívať na svoje živobytie dávky, ktoré sa im poskytujú z verejných finančných zdrojov v súvislosti s tým, že majú deti.

Pri analýze náhradných dôb platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti, pri všeobecnom uznávaní požiadavky uplatňovania poistného princípu pri poskytovaní podpory v nezamestnanosti, narazíme ďalej na problémy spojené so zabezpečením finančných zdrojov na podporu v nezamestnanosti. Počas uvedených náhradných dôb sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti považuje za splnenú, ale v skutočnosti počas týchto dôb za dotknutých občanov nikto neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Pritom poistné na zdravotné poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie počas analogických dôb, v ktorých má občan vzhľadom na plnenie si spoločnosťou uznaných povinností obmedzené možnosti zárobkovej činnosti, v niektorých prípadoch (aj keď nie vo všetkých) platí štát.

Riešenie naznačených problémov nie je jednoduché a závisí aj od riešenia celkového systému sociálneho zabezpečenia vrátane štátnej politiky na podporu rodín s deťmi.

Ďalej navrhovaná zmena znenia zákona by však podľa môjho názoru mohla prispieť k odstráneniu aspoň niektorých ťažkostí pri posudzovaní nároku evidovaného nezamestnaného na podporu v nezamestnanosti a je tiež určitým kompromisom medzi protichodnými názormi na riešenie uvedených problémov. Navrhujem zmeniť ustanovenie § 47 písm. g) zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 292/1999 Z. z. tak, aby sa podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti na účely zákona o zamestnanosti (nielen na účely vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti, ale aj na účely určenia doby poskytovania podpory v nezamestnanosti) považovala za splnenú za dobu starostlivosti o dieťa do piatich rokov veku, ak osoba starajúca sa o dieťa platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 57 zákona o zamestnanosti najmenej za 12 mesiacov, a to aj prerušovane a v ktoromkoľvek období jej života pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania na okresný úrad práce. Možnosť splniť podmienku platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa v návrhu neobmedzuje len na posledné tri roky pred začatím starostlivosti o dieťa, ale zohľadňuje sa doba platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti v ktoromkoľvek období života. Alternatívny návrh by mohol znieť: Podmienka platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa na účely zákona o zamestnanosti považuje za splnenú za dobu starostlivosti o dieťa do piatich rokov veku, ak osoba starajúca sa o dieťa platila príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 57 zákona o zamestnanosti najmenej za 12 mesiacov, a to aj prerušovane a v ktoromkoľvek období jej života, alebo namiesto toho preukázala existenciu niektorej (niektorých) z dôb uvedených v § 47 písm. a) až f) a h) zákona o zamestnanosti, spolu najmenej v dĺžke rovnajúcej sa obdobiu chýbajúcich mesiacov platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Za jeden mesiac sa na tento účel považuje obdobie 30 kalendárnych dní. Vzhľadom na zámer posilňovať uplatňovanie poistného princípu pri podpore v nezamestnanosti a nedostatok finančných zdrojov má väčšiu šancu prejsť prvý návrh, pri ktorom sa zohľadňuje len skutočné platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

V nadväznosti na to by bolo účelné

zrušiť výnimku

(oslobodenie) z povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich spolupracujúce osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok a súčasne majú príjem zo zárobkovej činnosti (§ 57 ods. 4 písm. b) zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti) a ustanoviť, aby tieto osoby, ako aj zamestnávatelia uvedených zamestnancov platili príspevok na poistenie v nezamestnanosti za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci, zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby a ich spolupracujúce osoby.

V prípade, že by sa stal občan po skončení poberania rodičovského príspevku nezamestnaným, z hľadiska podpory v nezamestnanosti by mohlo byť pre neho výhodnejšie, keby si platil príspevok na poistenie v nezamestnanosti aj počas poberania rodičovského príspevku, ak by bol v tomto období zárobkovo činný. Problematickým pri navrhovanej právnej úprave by bolo azda len povinné platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti poberateľmi rodičovského príspevku, ktorí by boli súčasne samostatne zárobkovo činnými osobami a ktorí by mali v rozhodujúcom období stratu alebo veľmi nízky kladný rozdiel medzi príjmami zo samostatnej zárobkovej činnosti a výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Pre tieto samostatne zárobkovo činné osoby by bolo účelné uvažovať o umožnení dobrovoľného platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

Občania, ktorí poberajú rodičovský príspevok a nie sú zárobkovo činní, by mali byť aj naďalej oslobodení od povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Ing. Marta Hrebíčková, CSc.