Kľúč má v rukách infraštruktúra

Prvé koordinačné centrum pre spoluprácu v Žiline

Najbližších obchodných partnerov má Slovensko hneď za hranicami a možnosti partnerskej spolupráce so susedmi nie sú zatiaľ vôbec vyčerpané. Ak z tohto hodnotenia vyčleníme Českú republiku, s ktorou sú tieto väzby dané už historicky, cezhraničná spolupráca na severe a juhu nie je adekvátna daným možnostiam. Konštatovali to aj na nedávnej medzinárodnej konferencii o regionálnej hospodárskej spolupráci medzi Slovenskom a Poľskom v Žiline. Účastníci zdôraznili, že

obchodný obrat

a vzájomné investície nie sú primerané 45-miliónovému trhu dvoch susediacich štátov. V minulom roku vzájomný obchodný obrat Slovenska a Poľska bol niečo vyše 1 mld. USD. Slovensko má v ňom pozitívnu obchodnú bilanciu pri exporte asi 700 mil. USD a importe 300 mil. USD. Vzájomná obchodná výmena zahŕňa oblasť palív, uhlia, chemického, potravinárskeho, gumárenského a čiastočne aj strojárskeho priemyslu. Podľa skúseností Slovensko-poľskej obchodnej komory spolupráca s obchodnými partnermi v Poľsku je zo strany našich podnikateľov hodnotená veľmi pozitívne. Firmy na nej zúčastnené dodržujú kontrakty, termíny a nemajú nedoplatky, ktoré sú bežným javom na našom vnútornom trhu. Predseda predstavenstva Slovensko-poľskej obchodnej komory Ján Badžgoň má v tomto smere dobré skúsenosti aj z postu generálneho riaditeľa spoločnosti Castor & Pollux. Podľa neho táto spolupráca sa môže intenzívne rozvíjať. Čo však vzájomnej obchodnej výmene nepomáha, je zatiaľ problémová cestná infraštruktúra, niektoré colné záležitosti a uznávanie certifikátov.

O potrebe zrýchlenia výstavby diaľnice E 75 z Bratislavy cez Čadcu, Zwardoň do Varšavy a rýchlostnej komunikácie Košice - Prešov - Rzeszow hovorili aj na spomínanej konferencii. Podľa kritických názorov

nový projekt

výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií podporuje hlavné európske trasy len verbálne a finančné prostriedky sa z európskych koridorov presúvajú na trasy vnútroštátneho významu. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozef Macejko mal možnosť aktuálne vysvetliť situáciu. Pre vládu, ako povedal, je regiónom celé Slovensko, pričom v každom jednotlivom regióne sú presvedčení, že sa u nich málo investuje. Potvrdil však, že severojužné prepojenie je naďalej prioritným. Po vzájomnej koordinácii s Poľskom sa jednotlivé úseky budujú tak, aby boli sprejazdnené do konca roku 2005. Diaľnica nebude mať obslužný charakter, ale tranzitný. Prostriedky na výstavbu cestnej infraštruktúry sú podľa neho adekvátne tomu, čo si

môžeme dovoliť

a potrebné je nevyhnutne dobudovať aj obchvat Bratislavy a Novej Bane.

Regionálna kancelária SOPK v Žiline zastupuje záujmy podnikateľskej sféry severovážskeho regiónu, Liptova, Oravy, Považia, Turca a Kysúc. Predovšetkým týmto regiónom by malo slúžiť novootvorené a vôbec prvé Koordinačné centrum SOPK na cezhraničnú spoluprácu v Žiline. Ide o spoločný projekt SOPK severovážskeho regiónu, Poľskej obchodnej a priemyselnej komory Bielsko-Biala a Slovensko-poľskej obchodnej komory, budovaný s finančnou podporou Európskej komisie v rámci programu PHARE – CREDO. Ako zdôraznili jeho tvorcovia, nejde len o vytvorenie novej kancelárie, ale priestorov na vzájomné rokovania. Slovensko a Poľsko majú záujem, aby sa projekt cezhraničnej spolupráce rozšíril na celú spoločnú hranicu. Predstava je taká, aby sa malí a strední podnikatelia, obce a mestá navzájom spoznali

a nadviazali kontakty,

ktoré by mohli neskoršie vyústiť do zakladania spoločných podnikov. Prezident Rudolf Schuster prevzal nad projektom cezhraničnej spolupráce patronát a je toho názoru, že tamojší príklad by sa mal aplikovať aj smerom k maďarským hraniciam. Je pravdou, že na juhu Slovenska by podnikateľskú sféru našiel pripravenú. Regionálna komora SOPK v Lučenci už dávnejšie podniká kroky v záujme rozšírenia cezhraničnej spolupráce a miestna iniciatíva v tomto smere v mnohom predbehla i oficiálne kroky vládnych činiteľov. Potvrdením toho sú nielen úzke kontakty našich inštitúcií s regiónmi v Maďarsku, le aj vysoko rozpracovaný projekt výstavby silikátovej hospodárskej zóny. Ňou by sa podarilo znížiť nezamestnanosť v najviac postihnutých okresoch a zapojiť do spolupráce aj zahraničné subjekty.

Peter Farárik