Globalizujúci sa svet a princípy prežitia

Začnime od seba, od skupiny, od organizácie kde pracujeme

Svet sa mení. Menil sa vždy, avšak dnes sa mení akosi rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Pravdepodobne aj v dôsledku toho, že už skoro všade a naplno „zúri“ globalizácia. Tovary a služby, ale aj informácie, myšlienky a ľudia z najrozvinutejších krajín rýchlo prenikajú do rozvojových krajín a naopak. Integrujú sa krajiny a národy v nich, veľké aj malé podniky, najrozmanitejšie organizácie či spoločenstvá. Táto mnohovrstvová, naprieč všetkými oblasťami života prestupujúca integrácia prináša čoraz väčšiu komplexnosť prostredia v ktorom žijeme. Globalizáciou na jednej strane a akýmsi „pudom sebazáchovy“ na druhej strane hnané integračné procesy, vcelku prirodzene prinášajú veľké množstvo zmien. Ako to už býva, pozitívnymi zmenami sa príliš nezapodievame, viac-menej ich berieme ako samozrejmosť. Prirodzene, potom o to viac vnímame tie zmeny, ktoré osobne hodnotíme ako zmeny negatívne. V nejednom prípade dochádza aj k akémusi celospoločensky jednotnému vnímaniu a hodnoteniu zmien, keď mnohé zmeny sú spoločnosťou ako celkom (alebo aspoň väčšinou ľudí) vnímané približne rovnako. Slovenská spoločnosť nie je výnimkou. Napriek jej až sebazničujúcej nejednotnosti v posledných rokoch, viaceré zmeny sú aj ňou vnímané a hodnotené tak trochu „jednotne“. Samozrejme, ide hlavne o zmeny negatívne, ktoré oveľa jasnejšie ako tie pozitívne vidíme cez prizmu problémov, ktoré tieto zmeny postupne prinášajú. Pretože nám pozitívne zmeny a prínosy z nich len málokto dôsledne pripomína (ak vôbec), postupne nadobúdame akýsi „spoločný dojem“, že globalizácia je vlastne len mohutnejúcim tokom negatívnych zmien a problémov. Svet hľadá odpoveď na mnohé otázky týkajúce sa aj nás, napríklad: Ako môžu menšie krajiny, menšie národy, organizácie či podniky v globalizovanom svete prežiť? A to nielen tak „elánovsky - nad vodou“, ale plnohodnotne a pri zachovaní vlastnej identity. Niektoré z rodiacich sa návodov postupne smerujú k schopnosti osvojiť si akési „džez stratégie“, ktoré by mali byť založené na dôslednom uplatňovaní relatívne malého počtu princípov doplnených vysokou schopnosťou improvizácie tam, kde princípy neposkytnú na správanie sa a konanie celkom jednoznačný návod. Ide teda o improvizáciu založenú na dôslednom rešpektovaní všetkých princípov súčasne, čo je kľúčové a pre nás dosť nové, lebo tradičná predstava improvizácie často stojí na filozofiách „nejako bolo, nejako bude“ či „nejako sa to urobí“. Nová kvalita improvizácie by mala byť podporená vysokorozvinutou schopnosťou počúvať, vnímať tých druhých, vcítiť sa do ich spôsobov myslenia a konania s vysokou mierou invencie. Aké by mali, mohli byť tie „zázračné“ princípy?

Spoločná vízia

Prvý princíp vyzerá relatívne jednoducho. Je „len“ potrebné zladiť osobné ašpirácie členov organizácie a ašpirácie vedenia organizácie. Teda tí, čo chcú viesť organizáciu a chcú byť dlhodobo úspešní, musia vytvoriť jasnú, energizujúcu predstavu budúcej organizácie. Vyjasniť si súčasný a budúci zmysel existencie, účel, ktorému slúži, a to tak z hľadiska členov, ako aj z hľadiska okolia, v ktorom organizácia pôsobí. Ďalej je nutné jasne stanoviť hodnoty na ktorých by mala z dnešného hľadiska budúca organizácia rozvinúť svoju kultúru. Potom je potrebné túto atraktívnu predstavu ponúknuť všetkým členom organizácie a vhodnou formou aj okoliu tak, aby zainteresovaných nadchli a získali na jej napĺňanie. Že sa nedá riadiť loď, ak nevieme kam chceme plávať neplatí len na vlnách oceánov, ale aj na vlnách globalizácie, ktorej vlny môžu byť rovnako nebezpečné. Ponúkaná vízia by mala drvivú väčšinu členov organizácie „zlákať“, aby postupne začali svoje osobné ambície, svoje predstavy o vlastnom uplatnení sa spájať s dlhodobými cieľmi organizácie. Samozrejme, nestačí ostať len pri vízii. Je potrebné ju napĺňať reálnym a realizovateľným programom.

Položme si otázky: Ako je na tom najväčšia slovenská organizácia, náš štát? Máme víziu modernej, vysokohumánnej a súčasne vysoko technicky a ekonomicky vyspelej krajiny, s ktorou najmä mladí ľudia môžu spojiť predstavy osobného rozvoja a budúceho života? Je nám jasný zmysel existencie a poslanie Slovenska aj smerom za hranice? Aké sú dlhodobé strategické ciele politického, sociálno-ekonomického, vedecko-technického či kultúrneho rozvoja slovenskej spoločnosti?

Sila hraníc

Druhým princípom úspešného pôsobenia v globalizujúcom prostredí je vytvorenie obojstrannej priepustnej hranice organizácie. Potrebné a žiaduce dnu a naopak, nepotrebné a nežiaduce smerom von. Platí to pre všetky toky hmotnej, finančnej či nehmotnej povahy. Ako semafor, ktorý dá červenú vstupu nekvalitných či dokonca nebezpečných surovín, tovarov, technológií, špinavých financií či nežiaducich služieb, informácií aj myšlienok. Samozrejme, nikdy nesmieme zabudnúť na ľudí. V opačnom smere zasa zelenú výstupu pre okolie vysoko hodnotných tokov. Dôsledne uvedomenie si potreby vytvorenia hranice, ktorá je súčasne otvorená i uzavretá, veľmi pomáha pri rozvoji každej organizácie v dnešnom čoraz previazanejšom svete. Čo sa uzavrie úplne, to odumrie. Čo sa otvorí príliš, to splynie s okolím. Dynamická rovnováha, ktorú je potrebné udržiavať je mimoriadne krehká a je potrebné ju ustavične obnovovať. Treba trvale budovať vnútorné systémy a vzťahy s okolím, ktoré budú získanú rovnováhu pomáhať udržiavať.

Opäť sa nám natíska otázka: Ako je na tom naša najväčšia organizácia, náš štát? Máme účinné semafory? Nedostáva sa k nám priveľa nekvalitných surovín, produktov či nebezpečného odpadu? Nepenetrujú k nám zastarané technológie? A čo nehmotné produkty? Pornografia s deťmi? Nekultúrne filmy, skrytou formou propagujúce násilie, drogy či pseudohodnoty, ktoré nás odsúvajú čoraz ďalej od modernej civilizácie k čoraz menej humánnej spoločnosti? Dokážeme ustavične viac „vyvážať“ vysokokvalitné a hodnotné produkty našej činnosti do okolia? A čo vzťahy, aké sú? Aké by mali a mohli byť?

Flexibilita zdrojov

Tretím princípom je zabezpečenie maximálnej, ale ešte efektívnej flexibility organizácie v prístupe ku všetkým zdrojom, ktoré sú potrebné v hlavných organizáciou riadených hodnototvorných procesoch. Ide o ich súhrn, teda od zdrojov hmotných cez finančné i personálne, až po informácie a znalosti. Organizácie, ktoré chcú uspieť musia ustavične pre všetky zdroje pripravovať (mať pripravené) vhodné alternatívne zdroje. Stability niet. Aká-taká istota je len v dostatočnej diverzifikácii zdrojov, ale i to je len jednou stranou flexibility. Tou druhou je efektívne využívanie tých zdrojov, ktoré máme.

Ako je na tom Slovensko? Máme dostatočne diverzifikované zdroje strategicky významných surovín, energií či hotových tovarov a služieb? Máme zavedené systémy výchovy rezerv pre všetky významnejšie manažérske a odborné posty v našich štátnych a neštátnych organizáciách a podnikoch? Denne sme dosť podrobne informovaní o tom, čo sa deje vo svete, ako keby sme boli občanmi nejakej svetovo významnej mocnosti a pritom nám chýbajú obsiahlejšie informácie o vývoji doma a u blízkych susedov. Viaceré krajiny bývalého socialistického bloku, napriek tomu, že sa vydali spolu s nami na neľahkú cestu integrácie do NATO a EÚ boli z našich hláv skoro úplne vymazané.

Kritické pravidlá

Štvrtým, posledným z princípov, ktoré sú potrebné na budovanie organizácií a ich úspešné pôsobenie vo vysokokomplexnom prostredí globalizujúceho sa sveta, je princíp minimálneho počtu kritických pravidiel. Ide o systematickú optimalizáciu, stanovenie minimálneho počtu „kritických pravidiel“, ktorú upravujú procesy a činnosť organizácie a ľudí v nej pracujúcich. Ak je pravidiel veľa, väčšina zamestnancov už nie je schopná si ich ani len zapamätať, výsledok je potom rovnaký, ako pri ich absencii, nastáva chaos. V snahe situáciu zvládnuť, manažéri neraz pridávajú alebo zlepšujú existujúce pravidlá, nevidiac, že sa krútia v začarovanom kruhu. Futbal dlhé roky fascinuje milióny ľudí na celom svete. Jedným z kľúčových faktorov, ktoré za jeho popularitou v úzadí stojí určite je aj relatívne nízky počet vhodne zvolených pravidiel hry.

Uplatňujú manažéri slovenských organizácií a podnikov vhodné nástroje na konanie členov organizácie k sebe navzájom a s okolím? Koľko organizácií má jasne stanovené a akceptované poslanie, spoločné hodnoty, špecifické, organizačné zásady, princípy správania sa či organizačné práva a povinnosti? Business Principles spoločnosti Shell zjednocujú správanie sa celých zástupov manažérov a zamestnancov tejto multinacionálnej spoločnosti v mnohých krajinách sveta, napriek rôznosti ich kultúrneho, spoločenského a podnikateľského prostredia. Aj tu sa neubránime otázkam typu, uplatňujú naši zákonodarcovia aspoň tam kde môžu, uvedený princíp? Alebo ako pri poháriku vína prizná časť právnikov: Čím horšie legislatívne prostredie, tým lepší kšeft.

Piaty princíp

Uvedené princípy by sa nám mali, tak ako to už bolo uvedené, dostať do krvi ako celok a ako celok je ich potrebné aj uplatňovať. Odborníci na riadenie hovoria, že ak pri riadení krajiny, organizácií či podnikov budeme uvedené princípy ako celok dôsledne uplatňovať, máme šancu uspieť. Môžeme úspešne vyriešiť väčšinu z mohutnejúceho toku problémov, ktoré globalizácia prináša. Ide hlavne o problémy generované zmenami, ktoré je potrebné v organizáciách vykonávať tak, aby sme úspešne zvládli zmeny vo vonkajšom prostredí.

Vynárajú sa nám však nové otázky: Ovládame techniku riadenia zmien a riešenia komplexných otvorených problémov, ktoré tieto zmeny prinášajú? Školy nás na zmeny nepripravovali a ani teraz toho moc neučia. Na škodu veci pričasto zlyháva obľúbený argument o sedliackom rozume. Prístup rozloženia zložitých problémov na menšie celky, ich izolované riešenie a následné skladanie mozaiky nie je všeliekom. Škoda len, že zabúdame na tradičný slovanský spoločný rozum a spoločnú pamäť. Spoločný rozum starých aj mladých, znalých aj menej znalých, skúsených aj neskúsených. Spoločný rozum ľudí z najrôznejších oblastí. Moderné metódy riešenia komplexných problémov stavajú práve na vhodnom spojení viacerých mozgov, systémovom myslení a spoločnej pamäti. Jednoducho na spolupráci ľudí rôzneho zmýšľania, obdarených rôznymi životnými skúsenosťami. Spolupráci, ktorá však nijakým spôsobom nepotláča človeka ako individualitu s jeho jedinečnými danosťami a schopnosťami. V našich slovenských podmienkach by sme si mali do súboru princípov na prežitie v globalizujúcom sa svete pridať ešte jeden, a to citlivý prístup.

Byť citlivý k ľuďom a nekompromisný k problémom. Princíp, ktorý by sme mali dôsledne uplatňovať. Je neuveriteľné, s akou „úctou“ dokážeme chodiť okolo mnohých problémov, ktoré už roky kvária nás, našu rodinu, organizáciu či celú spoločnosť. Bože uchovaj čo i len slovkom sa zmieniť o ich existencii. Akosi nechceme byť „nositeľmi zlých správ“, medzi ktoré otvorenie či nastolenie problému na svoju vlastnú škodu radíme. Svoju neschopnosť otvoriť a začať rázne riešiť niektoré zložité problémy vo svojom okolí neraz skrývame za falošné cítenie k tým, ktorých by sa riešenie týchto problémov mohlo dotknúť. V dôsledku apatie však trpíme všetci, a to už vidieť nechceme. Aj v tomto prípade dôsledne platí: Začnime od seba, od skupiny, ktorej sme lídrom či členom, a až potom sústreďujme pozornosť na organizáciu v ktorej pracujeme (sme jej členmi), vyššie organizačné celky či celok najväčší, na štát.

Ing. Ondrej Patarák, CSc.

Slovnaft Bratislava