Štát predáva za babku

Z privatizácie českých lukratívnych podnikov sa plánovali väčšie zisky

Ukazuje sa, že peniaze z predaja Komerčnej banky nebudú stačiť na financovanie vládnych programov. Ani privatizácia ďalších spoločností v Česku sa nevyvíja nijak priaznivo. Na plánovanú výstavbu nájomných bytov, ale i na podporu bývania mladých rodín, budovanie a opravy ciest a diaľničnej siete zmizli prostriedky.

Pôvodné odhady ministerstva financií predstavovali v rámci pôvodných príjmov sumu 140 miliárd korún, ale neskôr rezort znížil odhad na 100 miliárd korún. Fond národného majetku, ktorého jediné príjmy pochádzajú práve z privatizácie, má pritom tento rok vydať vyše 180 miliárd korún na úhradu ekologických škôd, na rozvoj dopravnej siete a na podporu výstavby nových bytov. Desiatky miliárd korún majú tiež pokryť straty Konsolidačnej banky a časť finančných prostriedkov poputuje na zníženie štátneho dlhu. Ekonomickí odborníci pritom odhadujú, že štátu sa tento rok podarí predať ešte Karlovarskú Becherovku, Český Telekom a České rádiokomunikácie. Za ne síce vláda očakávala najmenej 20 miliárd korún, ale experti predpovedajú, že za ne možno nedostane ani polovicu. Český Telekom by štát teraz mohol predať maximálne za 80 miliárd korún. Čo sa týka dokončenia privatizácie elektroenergetiky a plynárenstva, vzhľadom k prieťahom ju odborníci v tomto roku vylučujú.

Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov dostáva novú podobu aj „veľký tresk“ ministra priemyslu a obchodu Miroslava Grégra. Ten sa z pôvodných plánovaných 265 miliárd korún pomýlil o celých 100 miliárd. V detailnom návrhu programu predkladanom vláde sa totiž ukázalo, že ani štát, ani súkromné zdroje nebudú také štedré. Miesto predpokladaných 100 miliárd na tento rok je k dispozícii 76 miliárd a zo 165 miliárd pre budúci rok zostala iba polovica. Plán ministra Grégra konkrétne v prvopočiatku počítal síce s investíciami vo výške 265 miliárd korún, ktoré by ešte v tomto roku mali dostať ekonomiku k štvorpercentnému rastu a v budúcom roku na rast piatich až šiestich percent. Celá stratégia „veľkého tresku“ počíta s prostriedkami z mimorozpočtových fondov, pôžičkami od bánk a finančnými prostriedkami z fondov od EÚ a s príjmami z privatizácie. Tá však tempo spomalila, takže vláda hľadá vo veľa prípadoch lacnejšie riešenie.

Ivo Skoumal

Brno