Soul sa nebaví s Tokiom

Za všetko môže učebnica dejepisu

O tom, že politika a ekonomika sú prepletené navzájom, nik nepochybuje. Nikto však nečakal, že vďaka učebnici dejepisu zmrazí Kórejská republika vojenské vzťahy s Japonskom. Keďže Tokio odmietlo revíziu učebnice dejepisu, ktorú Soul považuje za neprijateľnú, začali padať tvrdé vyhlásenia. Náčelník generálneho štábu juhokórejskej armády dokonca v tejto súvislosti zrušil návštevu Japonska, plánovanú na koniec júla. Kórejská republika takisto zamietla dvom plavidlám japonského vojnového námorníctva povolenie na zakotvenie v prístave Inčchon na východe krajiny v septembri. Japonské lode sa pôvodne mali zúčastniť na manévroch za prítomnosti námorníctva 13 ázijských krajín.

Kórejská republika, KĽDR, ako aj Čína a Taiwan zhodne odsúdili Japonsko za to, že odmietlo pristúpiť k úprave historickej učebnice z obdobia japonskej invázie v Ázii v minulom storočí. Podľa Soulu, Pekingu a Tchaj-peja japonskí historici mlčky prehliadajú vojnové zločiny a určité aspekty tohto obdobia.

Na protest proti schváleniu spornej učebnice rozhodla začiatkom apríla Kórejská republika o stiahnutí svojho veľvyslanca z Tokia. Kniha podľa Soulu zahmlieva zverstvá spáchané počas druhej svetovej vojny Japoncami v Ázii. Veľvyslanec sa „dočasne vrátil do Soulu“, aby s vládou prekonzultoval, akým spôsobom v tejto veci postupovať. Japonské ministerstvo zahraničných vecí následne vyjadrilo presvedčenie, že záležitosť okolo učebnice nenaruší vzťahy s Kórejskou republikou. Zdôraznilo, že ani veľvyslanec, ani juhokórejská vláda vo svojom rozhodnutí nepoužili diplomatickú formuláciu zvyčajnú pri odvolávaní veľvyslanca.

Vláda v Soule sa v súvislosti s učebnicou stala terčom kritiky za to, že proti Japonsku - ktoré bolo v rokoch 1910 - 1945 koloniálnou mocnosťou na Kórejskom polostrove - nezaujala dostatočne rozhodný postoj. Občianske zoskupenia zorganizovali pouličné demonštrácie, na ktorých žiadali japonskú vládu, aby kontroverznú učebnicu pre stredné školy dala prepracovať. Vláda v Tokiu akúkoľvek možnosť revízie textu odmietla.

Soul plánuje otázku učebnice nastoliť aj na medzinárodnom fóre. V knihe sa napríklad tvrdí, že operácie cisárskej armády v 30. a 40. rokoch v Ázii boli „faktorom, ktorý urýchlil nezávislosť ázijských národov“ voči európskym kolonizátorom. Obsadenie čínskeho mesta Nan-ťing v roku 1937 autori označujú za incident, pri ktorom boli zabití „početní“ Číňania. Západní historici odhadujú, že Japonci tam zmasakrovali 300 000 civilistov.

(TASR/Hd)