Nové výzvy pre francúzsku ekonomiku

Spomalenie svetového hospodárstva pociťujú už aj v Paríži

„Francúzska ekonomika začína rok 2001 s dobrými podmienkami, a tak môže úspešne čeliť spomaleniu hospodárskeho rastu v USA,“ povedal začiatkom roka pre Le Figaro francúzsky minister financií Laurent Fabius. Mal na to viac dôvodov. V prvom rade vysoký domáci dopyt mal byť akousi ochrannou bránou pred globálnym ekonomickým ochladením. Okrem toho podľa Fabiusa Paríž najviac profitoval zo zavedenia spoločnej európskej meny. „Vďaka Európskej centrálnej banke sú dnes ceny peňazí skutočne prispôsobené našim potrebám,“ tvrdil v marci minister financií. V tomto smere sa zhodujú aj ekonómi. „Pretože v prípravách na zavedenie eura Francúzsko trpelo viac ako Taliansko, ktoré devalvovalo už v roku 1995 alebo Nemecko, terajší pozitívny cyklus je doháňaním strateného rastu z predošlých rokov,“ uviedol svojho času popredný analytik Philippea Sigognea. No a ďalším dôvodom na optimizmus na prelome tisícročí bola aj nízka inflácia - 1,2 percenta - pri pomerne vysokom raste HDP v roku 2000 - 3,2 percenta. Napríklad Španielsko vlani zaznamenalo až 4,1-percentný ekonomický rast, inflácia sa však vyšplhala na úroveň 3,7 percenta.

Najnovší vývoj však ukazuje, že dnes žiadna ekonomika nie je celkom imúnna voči globálnym trendom, dokonca ani taká silná, ako je francúzska. Ministerstvo financií pred asi mesiacom znížilo prognózu rastu HDP z okolo 3 na 2,7 percenta. Odvtedy prakticky každý týždeň tieto odhady o niečo klesajú a naposledy minister Fabius predpovedal rast nižší ako 2,5 percenta. Francúzsky zväz zamestnávateľov dokonca ráta tento rok s rastom len 1,5 až 2 percentá. Najvyšší predstavitelia krajiny však dôrazne odmietajú akékoľvek narážky, že Paríž, ako aj celá EÚ, sa dostatočne neangažovali v boji proti eniu svetovej ekonomiky. Takáto kritika prichádza najčastejšie z Washingtonu, z niektorých svetových inštitúcií a zameriava sa najmä na úrokovú politiku európskej centrálnej banky. Tá totiž odmieta výraznejšie zníženie úrokových mier, ktoré by síce povzbudilo ekonomickú aktivitu, ale zároveň by ešte viac vytlačilo aj tak privysokú infláciu v eurozóne. Na nedávnom stretnutí ministrov financií G7 Fabius odpovedal americkému náprotivku O´Neilovi na podobnú kritiku pripomienkou, že netreba zabúdať, že hlavnou príčinou súčasného globálneho spomalenia je práve ochladenie hospodárskeho rastu v USA. Výkon európskej ekonomiky bude v tomto roku totiž aj napriek posledným černejším predpovediam zrejme lepší než americkej.

Avšak nečakane tvrdý dosah celosvetového hospodárskeho spomalenia na francúzsku ekonomiku stavia Paríž pred celý rad významných skúšok. Jednou z nich napríklad skrátenie pracovného týždňa na 35 hodín. Aj napriek tvrdej kritike tohto opatrenia, najmä zo strany zamestnávateľov, kratší pracovný týždeň sa doteraz ukázal ako účinný prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Len v roku 2000 sa v krajine vytvorilo 517 000 nových pracovných miest a nezamestnanosť sa tak podľa kritérií Eurostatu znížila pod priemer EÚ na 8,7 percenta (priemer EÚ je 8,8 percenta). Zamestnávateľské organizácie však kratší pracovný týždeň naďalej považujú „za omyl, ku ktorému došlo v časoch prosperity a jeho katastrofálne následky sa prejavia v začínajúcej sa fáze hospodárskeho poklesu“. Ďalšou vážnou hrozbou je neúnosný nárast fiškálneho deficitu. Pri zostavovaní rozpočtu na rok 2001 sa totiž kalkulovalo s oveľa výraznejším rastom - 3,3 percenta.

(by)