Tvrdý audit v živote vedy

Národné centrum komplexného výskumu pôdohospodárstva

Rozvoj nijakej hospodárskej oblasti nie je podmieňovaný takým počtom vedných odborov a disciplín ako moderné pôdohospodárstvo. Preto v krajinách Európskej únie s predstihom vytvárajú komplexnejšie poľnohospodárske vedecko-výskumné organizácie formou integrácie výskumných ústavov. Uvedomujú si, že vývoj a výskum v tejto oblasti je rozvojovým faktorom spoločnosti strategickej dôležitosti. Naša vedecká základňa sa neorientuje len na základný výskum, ale snaží sa aplikovať v zahraničí získané poznatky. Dá sa povedať, že poľnohospodárska veda prechádza tvrdým „auditom života”, keď sa počet jej výskumných pracovníkov v posledných rokov znížil až o 40 %. V rámci vedecko-výskumnej, vývojovej a realizačnej činnosti pracovníci rezortných výskumných ústavov publikujú ročne v priemere 1157 vedeckých a takmer 1500 odborných prác a rozličnými formami zabezpečujú okolo 460 výstupov. V priemere ročne predstavujú celkové prínosy našich rezortných vedeckých a výskumných inštitúcií 2,75 mld. Sk. V poslednom období dvojnásobne vzrástol podiel zahraničných objednávok a zvýšil sa i podiel prostriedkov získaných prostredníctvom poradenskej činnosti, služieb, ale aj podnikateľskej činnosti. Ministerstvo pôdohospodárstva chce do roku 2005 dokončiť štrukturálne zmeny priamo v riadenej vedecko-výskumnej základni (VVZ). Má sa vytvoriť jej účelnejšia organizácia vrátane odôvodnenej inštitucionálnej štruktúry v záujme kompatibility s EÚ. Návrh štrukturálnych zmien má za cieľ vytvoriť komplexné centrá výskumu so zameraním na agropotravinársky komplex, lesníctvo a vodné hospodárstvo. S cieľom vytvorenia komplexnej VVZ či organizácie ako národného centra poľnohospodárskeho výskumu a v záujme jeho začlenenia do siete excelentných európskych centier vytvoríme od januára 2002 Slovenský ústav poľnohospodárskych vied a technológií v Nitre. Včleníme tam výskumné ústavy rastlinnej výroby, trávnych porastov a horského poľnohospodárstva, agroekológie a živočíšnej výroby. Touto integráciou vznikne národné centrum pre komplexný výskum, v ktorom bude pracovať okolo 220 vysokoškolsky kvalifikovaných odborníkov, z toho viac ako sto s vedeckou hodnosťou. Takéto vedecké centrá už sú napríklad v Dánsku, Holandsku a v Nemecku.

Podľa odborníkov súčasný poľnohospodársky výskum sa orientuje o. i. na riadenie vstupov živín z hľadiska udržania optimálneho stavu pôdnej úrodnosti, hydromeliorácie, na pestovateľské technológie rozhodujúcich

poľných plodín, genetické, fyziologické a biotechnologické postupy zvyšovania úžitkovosti a na hygienu. Vo vodnom hospodárstve na výskum antropogénnych faktorov na vodné systémy, environmentálne aspekty vodných tokov a zabezpečenie kvality pitnej vody pri jej distribúcii. V posledných rokoch v rámci výskumných pracovísk ministerstva pôdohospodárstva sme vyriešili osem medzinárodných projektov. Napríklad potravinárska problematika bola zastúpená rýchlym zisťovaním baktérií listérie monocytogenes a usmernenou produkciou funkčných exopolysacharidov termofilnými kyslomliečnymi baktériami s cieľom výroby fermentovaných mliek vysokej kvality. Na výzvy 5. rámcového programu EÚ reagovali výskumné ústavy dvadsiatimi návrhmi projektov, z ktorých bolo úspešných päť, pričom sa v súčasnosti riešia. Postupným začleňovaním sa Slovenska do aktivít európskeho spoločenstva a naším prijatím do OECD, narastajú možnosti vedecko-technickej spolupráce. Popri účasti v rámci združenia INTAS, programov COST, NATO, iniciatívy Eureka sa na budúci rok otvára možnosť účasti SR na aktivitách v rámci 6. rámcového programu.

Vladimír Turanský