Definitívna bodka za festivalom

Slávnostný ceremoniál vo Veľkej sále hotela Thermal v sobotu večer dal definitívnu bodku za 36. ročníkom Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary.

A hoci podľa viacerých hlasov nepatrila tohtoročná filmová zvučka (osem variácií na premietača) k tým najvydarenejším, predsa sme si ju s určitou dávkou nostalgie pozreli naposledy. Tak ako prezident festivalu Jiří Bartoška ho pred desiatimi dňami otváral, tak dal tomuto ročníku definitívnu bodku.

Medzi celebritami slávnostného večera nechýbal Václav Klaus, minister kultúry ČR Pavel Dostál či minister kultúry SR Milan Kňažko, ale ani významní hostia zo zahraničia ako Oleg Menšikov, Thora Birchová, Julian Sands, Joe Pantoliano a ďalší. Významný britský herec Ben Kingsley (našim divákom známy predovšetkým postavou Gándhího z eponymného filmu) si prevzal Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu.

Najdôležitejší však bol tento večer pre tvorcov filmov v dvoch súťažných kategóriách. V Medzinárodnej súťaži celovečerných hraných filmov Krištáľový glóbus získala presne podľa očakávaní skvelá rozprávková francúzska komédia režiséra Jeana-Pierra Jeunota Amélia z Montmartru, ktorú uvidia aj naši diváci, pretože do distribúcie ju zakúpil Intersonic. Keďže režisér zo zásady nikam na festivaly nejazdí, cenu zaňho prevzal francúzsky veľvyslanec.

Myslím si, že porota rozhodla naozaj spravodlivo, ak cenu za réžiu udelila maďarskej režisérke Ibolye Feketeovej za jej film Chico - príbeh „revolucionára povolaním“ - respektíve zachytávajúci život muža, ktorý si za svoje životné poslanie zvolil hľadanie slobody v odpore proti nedemokratickým režimom. Snímka nakrútená v paradokumentárnom štýle má mimoriadne silnú osobnú výpoveď umocnenú aj prostredníctvom reportážnych záberov z Chile či vojny na Balkáne. Cenu za najlepší ženský a mužský herecký výkon porota udelila zhodne obom predstaviteľom dánsko-švédskej snímky Bille Augusta Pieseň pre Martina herečke Viveke Seldahlovej a hercovi Svenovi Wollterovi. Zhodou okolností obaja neboli len partnermi na plátne, ale sú nimi aj v skutočnosti. Osobitnú cenu poroty, ktorá pracovala pod vedením známeho poľského režiséra Krzysztofa Zanussiho, si odniesla poľská sociálno-kritická snímka o dievčati, ktoré si hľadá miesto v rozporuplnom dnešnom svete Ahoj, Terezka režiséra Roberta Glińskeho a Osobitné uznanie získal ďalší z mimoriadne zaujímavých súťažných filmov - iránska Nedokončená pieseň Maziara Miriho a mexická snímka Fialkový parfum Maryse Sistach. V najdôležitejšej sekcii festivalu sa tohto roku zišiel skutočne reprezentatívny a najmä kvalitný výber filmov, aj keď podaktoré (napr. Blow či Prízračný svet, ktorý na festival prišla uviesť Thora Birchová) zarezonovali u divákov viac ako u porotcov. Ale tak to už býva...

Keď sa to tak vezme, v porovnaní s minulým rokom síce bolo divákov v 13 kinosálach na takmer 500 projekciách (asi 60 predstavení denne) vyše 260 filmov o niečo menej - asi 120-tisíc, ale ako vždy Karlove Vary celých desař dní žili, dýchali filmovým dianím...

Ďalšie ceny:

Cena za najlepší dokumentárny film nad 30 minút: Životy, r. Alain Cavalier (Francúzsko)

Cena za najlepší dokumentárny film do 30 minút: Pho (Rezancová polievka), r- Uyen Luu (Vietnam, Veľká Británia)

Osobitné uznanie: Ženy na přelomu tisíciletí (V pasti), r. Helena Třeštíková (ČR)

a kameraman Pavel Kostomarov za film Poselenije (Rusko)

Divácka cena: Shrek (USA)

Neštatutárne ceny:

Cena filmových kritikov FIPRESCI: Ahoj, Terezka

Cena Philip Morris Freedom Award: Miesto na zemi, r. Artur Aristakisjan (Rusko)

Cena ekonumenickej poroty: Chico

Osobitné uznanie ekumenickej poroty: Ghost World, r. Terry Zwigoff (USA)

Ivo Doležal

Karlove Vary