Hospodársky denník
USD49,885 Sk
EUR42,579 Sk
CHF28,153 Sk
CZK1,261 Sk
  Pondelok  16.Júla 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Príjmy zo závislej činnosti

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Zamestnanec bol časť roka zamestnancom železníc SR. Pri odchode z pracovného pomeru mal vyplatené odstupné, ktoré bolo v plnej výške poukázané doplnkovej dôchodkovej poisťovni, a to vo výške asi 200-tisíc Sk. Zamestnanec tým nezaplatil z odstupného daň. Na potvrdení o zdaniteľnom príjme bude figurovať len ako odpočet podľa § 6 ods. 12 písm. b)? Čo s tým?

- Z odstupného mal byť najskôr zrazený preddavok na daň a až potom mohol byť použitý na uvedený účel (ako príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov - i keď na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti v celoročnom meradle len do výšky 10 % z príjmov a najviac 24 000 Sk). Ak sa zamestnancovi z tohto príjmu preddavok na daň nezrazil, potom ak dostáva naďalej príjmy zo závislej činnosti od tohto zamestnávateľa, tak tento mu môže nedoplatok zraziť z jeho príjmu najneskôr do konca marca budúceho roka. Ak mu však príjem už nevypláca (čo je asi tento prípad) je problém, na ktorý v podstate zákon „nemyslí“ (pozri ustanovenie § 46 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov). Do potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľ uvedie aj vyplatené príjmy vrátane odstupného v brutto výške (nie je podstatné, že sa použilo ako príspevok do poisťovne), a len skutočne zrazené preddavky na daň (z ostatného príjmu). Ak sa zamestnancovi nebude vykonávať ročné zúčtovanie a ani nebude podávať daňové priznanie, zamestnávateľ oznámi nedoplatok na dani správcovi dane príslušnému podľa bydliska daňovníka (§ 46 ods. 5 cit. zákona). Najjednoduchším a pre zamestnávateľa najlepším riešením v tomto prípade je, ak by zamestnanec nedoplatok na preddavkoch na dani zamestnávateľovi uhradil čo najskôr, i keď táto povinnosť zo zákona priamo nevyplýva.

Preplácame zamestnancom cestovné výdavky prevyšujúce mesačne 650 Sk zo sociálneho fondu. Máme zdaňovať prevyšujúcu sumu 10 % sadzbou dane, alebo je to oslobodené od dane, keď suma ročne neprevýši 2000 Sk? Do sumy 2000 Sk, keď je príjem oslobodený od dane sa započítavajú iba nepeňažné alebo aj peňažné príjmy? Napr. vyplatili sme zo sociálneho fondu pri životnom jubileu sumu 7500 Sk a zdanili sme ju tak, že 2000 Sk je od dane oslobodené a 5500 Sk bolo zdanené 10 %.

- V otázke je niekoľko problémov. V prvom rade upozorňujem, že podľa § 6 ods. 8 písm. a) bod 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov je len nepeňažné plnenie zo sociálneho fondu do výšky 2000 Sk ročne príjmom od dane oslobodeným. Preplácanie cestovných výdavkov nie je nepeňažný, ale peňažný príjem (hotovosť je pripísaná na účet - alebo cez pokladnicu). Podobne vyplatenie hotovosti pri životnom jubileu je peňažné plnenie. Odpočítanie 2000 Sk z odmeny na daňové účely nebolo podľa nášho názoru správne. Okrem toho vyplatenie odmeny len z dôvodu životného jubilea nie je celkom v súlade s § 7 zákona o sociálnom fonde. Sociálny fond je určený, okrem povinných plnení, na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov, resp. ich rodinných príslušníkov. Nemôže sa poskytovať na účely odmeňovania za prácu. Odmena z dôvodu životného jubilea je z tohto zdroja otázna a často diskutovaná. Vhodnou formou (namiesto odmeny v hotovosti) je poskytnutie určitého plnenia v nepeňažnej forme, zodpovedajúce účelu tohto fondu (napr. poskytnutie poukazu na rekreáciu, do plavárne, na kultúrne programy a športové akcie a pod.). Poskytnutie hotovosti zase na sociálnu výpomoc. Ak je sociálny fond použitý v rozpore so zákonom, nie je možné zdaniť takýto príjem 10 % osobitnou sadzbou dane.

V prípade, ak zamestnanec nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2000, mali sme ako zamestnávateľ povinnosť oznámiť túto skutočnosť do určitého termínu daňovému úradu?

- Nie, za súčasne platného znenia zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov takúto povinnosť zamestnávateľ voči daňovému úradu nemá.

Je možné zdaňovať odmenu na dohodu o vykonaní práce, ktorá je vyplatená jednorazovo napr. vo výške 7000 Sk po skončení dohody 10 % sadzbou dane, ak dohoda trvá napr. tri mesiace a po rozrátaní celkovej sumy na jednotlivé mesiace nepresiahne suma na jeden mesiac 4000 Sk?

- Nie, uvedený postup by bol v rozpore s dvoma ustanoveniami zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Jednak s § 41 ods. 4, podľa ktorého sa tzv. rozloženie príjmu na viac mesiacov na daňové účely vykoná len na účely výpočtu preddavkov na daň (posledná veta vylučuje možnosť uplatniť 10 % sadzbu dane). Na druhej strane je to ustanovenie § 6 ods. 4. Podľa neho je možné 10 % sadzbu dane uplatniť v prípade, ak úhrnná výška príjmov zo závislej činnosti od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4000 Sk. V tomto prípade suma presiahla uvedenú hranicu príjmu. Musí sa preto zdaniť v čase výplaty mesačným preddavkom na daň v zmysle § 41 ods. 3 cit. zákona. V tomto prípade vo výške 12 %, t. j. 840 Sk.

Dcéra zamestnanca, ktorá mala v marci 18 rokov, v júni t. r. zmaturovala. Neprijali ju na vysokú školu a nie je evidovaná na úrade práce. Má zamestnanec nárok do konca augusta 2001 na odpočítateľnú položku vo výške 950 Sk na toto dieťa?

- Ak dcéra zamestnanca nebude evidovaná do začiatku mesiaca augusta na úrade práce a nezačne pracovať, má zamestnanec do 31. 8. 2001 nárok na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na toto dieťa na daňové účely (odpočtom vo výške 950 Sk). Toto obdobie sa za uvedených podmienok považuje ešte za sústavnú prípravu na budúce povolanie na tieto účely.

Dagmar Piršelová

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.