Euro si upevnilo pozíciu

Celý minulý týždeň sa niesol v znamení finančnej krízy v Argentíne, ktorá sa prejavila aj na menách väčšiny rozvíjajúcich sa trhov. Tie sa už koncom 27. týždňa začali výraznejšie oslabovať. Išlo hlavne o juhoamerické meny, ale aj o meny strednej Európy, t. j. poľský zlotý, maďarský forint, ale aj o českú a slovenskú korunu. Príčinou boli obavy investorov z defaultu Argentíny, t. j. obavy z neschopnosti Argentíny splácať svoje dlhy. Táto situácia sa odrazila vo výpredaji lokálnych mien za svetové meny, hlavne však euro, čo bol jeden z dôvodov jeho posilňovania na svetových trhoch.

Vplyv krízy

Euro si od začiatku minulého týždňa začalo pripisovať zisky, pričom sa postupne dostalo až na 2-týždňové maximum oproti americkému doláru na úroveň 0,8642 USD/1 EUR. Prispeli k tomu dva ťažiskové faktory, a to argentínska kríza a pokles kapitálových trhov v USA. Kríza v Argentíne totiž na začiatku pripomínala podobné udalosti vo východnej Ázii a v Rusku koncom 90. rokov s tým, že ďalší vývoj týmto smerom by mal za následok ešte väčšie prehĺbenie ekonomických problémov USA. Na zlé čísla americkej nezamestnanosti z predminulého piatka reagovali predovšetkým kapitálové trhy v USA, ktoré sa po viacerých správach o negatívnom vývoji výkonnosti amerických spoločností postupne prepadli na 3-mesačné minimá. V prospech eura však hovorili aj ďalšie okolnosti. V pondelok boli v Nemecku zverejnené lepšie ako očakávané údaje o maloobchodnom predaji s poklesom o 0,8 %, pričom sa očakával prepad až o 1,6 %. Pozitívny smer vývoja v Nemecku potvrdil aj výrazný májový prebytok zahraničného obchodu. Silným podnetom na nákupy eura boli aj vyjadrenia guvernéra BoE, ale aj hlavného ekonóma americkej Národnej asociácie veľkovýrobcov, ktoré zdôrazňovali nadhodnotenie americkej meny, čo prispieva k rastu inflácie v Európe, a zároveň poškodzuje konkurencieschopnosť amerických spoločností na svetových trhoch.

Spoločná európska mena si v prvej polovici minulého týždňa pripísala zisky aj na crosse s japonským jenom, kde dosiahla 7-týždňové maximum na úrovni 108 jenov za euro. Zásluhu na tom majú prehlbujúce sa obavy z vývoja japonskej ekonomiky, ktorá smeruje k recesii. Významným dôvodom bol aj odlev jenových zdrojov do zahraničia v dôsledku nákupov cenných papierov denominovaných v iných svetových menách, hlavne však v eure. Silu japonského jenu negatívne ovplyvnil aj vývoj na japonských akciových trhoch, kde index Nikkei zaznamenal značné straty.

Ziskové akcie

Koncom týždňa sa však na trhu začalo prejavovať postupné upokojovanie krízy v Argentíne, kde vláda získala politickú podporu na zavedenie reštriktívnych opatrení, ktoré by mali prispieť k postupnému zlepšovaniu ekonomickej situácie v krajine. Dôsledkom toho bolo mierne oslabenie eura pod hodnotu 0,8600 USD/1 EUR. K ďalšiemu oslabeniu spoločnej meny prispeli správy o pozitívnom vývoji významných amerických spoločností, ako sú Microsoft, Motorola a Yahoo!, čo sa odzrkadlilo v posilnení amerických akciových trhov, kde index NASDAQ vzrástol o 5,3 % a index Dow Jones o 2,3 %. Euro sa tak postupne dostalo k hranici 85,20 centa za euro, na ktorej aj uzatvorilo minulý týždeň. Oslabovanie eura využil aj japonský jen, ktorý sa postupne dostal až pod hranicu 105,20 JPY/1 EUR.

Začiatočné oslabovanie dolára oproti euru nemalo výraznejší ohlas na crosse USD/JPY. Dolár bol síce pod značným tlakom negatívnych správ, ale japonská ekonomika na tom tiež nie je dobre, čo sa odrazilo len v miernom posilnení jenu v prvej polovici minulého týždňa z hodnôt v okolí 125,90 na hodnoty v blízkosti hranice 125 JPY/1 USD.

Zaujímavé arbitráže

Postupne sa však s vývojom krízy v Argentíne uzatvárali arbitrážne obchody investorov, ktorých charakter sa dá zjednodušene opísať ako pôžičky nízko úročených jenov s následnou konverziou do vyššie úročených mien (dolár alebo euro), čo prináša pri relatívne stabilnom trhu zaujímavé možnosti zisku. Uzatváranie takýchto pozícií má značný vplyv na silu nižšie úročených mien, t. j. jenu, resp. švajčiarskeho franku, ktorá postupne rastie. Podobný vývoj bol aj v druhej polovici minulého týždňa, keď japonský jen začal získavať, až sa posilnil k 123,50 JPY/1 USD a k hranici 105 jenov za euro.

V piatok sa však skončilo zasadanie japonskej centrálnej banky, ktoré nepristúpilo k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky, po čom volali viacerí japonskí politici s cieľom zabránenia ďalšiemu prepadu spotrebiteľských cien. Vývoj týmto smerom by pravdepodobne vyvolal príchod stagflácie na japonské ostrovy. V neprospech jenu zapôsobilo aj vyhlásenie ratingovej agentúry Fitch, že ratingový výhľad pre Japonsko ostáva negatívny. Svojou troškou prispela aj správa o 1,3-percentnom náraste bankrotov japonských spoločností za prvý polrok 2001 v porovnaní s minulým rokom. Jen sa tak dostal pod tlak a oslabil sa oproti euru nad 106,50 JPY/1 EUR a oproti doláru nad 124,80 JPY/1 USD zo svojich predchádzajúcich maxím.

Americký dolár aj napriek svojmu posilneniu na crosse s eurom vďaka rastu na kapitálovom trhu stále vykazuje nepresvedčivé ekonomické ukazovatele, o čom svedčí opätovné zväčšenie počtu žiadateľov o príspevok v nezamestnanosti za posledný týždeň na najvyššiu týždňovú hodnotu od roku 1992. V piatok sa netrpezlivo očakávali údaje o maloobchodnom predaji v USA, pretože mnohí ekonómi dúfajú, že americkí spotrebitelia vyvedú USA zo súčasného ekonomického poklesu. Júnový údaj síce dosiahol kladné číslo 0,2 %, ale bolo to menej, ako sa na trhu očakávalo, a zároveň to bol aj pokles oproti predchádzajúcemu rastu o 0,4 % v máji. Trh nereagoval ani na zníženie indexu výrobných cien PPI v júni o 0,4 %, čo bolo spôsobené hlavne poklesom cien energetických surovín. Na druhej strane je však cítiť určitý náznak zlepšenia vo zvýšení očakávanej spotrebiteľskej dôvery Američanov, meranej indexom vydávaným Michiganskou univerzitou, ktorý v júli vzrástol na 93,7, čo bolo viac, ako sa očakávalo (92,9), a zároveň to predstavovalo rast aj oproti júnovej hodnote na úrovni 92,6.

Silný dolár?

Z krátkodobého hľadiska sa zrejme nedá očakávať žiadne výraznejšie posilňovanie spoločnej európskej meny, pretože aj napriek hlasom väčšiny európskych ekonómov, ale aj politikov o potrebe posilnenia eura stále vládne nejednotnosť v ich radoch, kde napríklad prezident ECB W. Duisenberg vyjadril názor, že euro nie je slabá mena, ale stabilná, čo sa však dá interpretovať veľmi rozdielne. Na druhej strane oceánu však americká administratíva naďalej trvá na politike silného dolára, čo mu dáva značnú podporu do budúcnosti, pričom ekonomiky obidvoch strán nie sú na tom najlepšie.

Tomáš Kraus