Rozpočtové problémy

S ťažkou úlohou udržať rozdiel medzi výdavkami a príjmami štátneho rozpočtu v schválenom koridore zápasia všetky vlády sveta. Deficitné schodky štátnych rozpočtov sú už notoricky známym problémom v krajinách strednej a východnej Európy, schodkový rozpočet však dokáže potrápiť aj popredných ekonómov najvyspelejších krajín sveta. Predovšetkým posledné správy z Talianska obnažili otázku schopnosti krajín Európskej únie udržať ich rozpočty vybalansované. Maastrichtské kritériá, ktoré sú záväzné pre všetky členské krajiny EÚ a sú aj jednými z najdôležitejších kritérií pri prijímaní nových členov do EÚ, napríklad stanovujú, že deficit štátneho rozpočtu nesmie prekročiť 3 % hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 % HDP.

Novovymenovaný taliansky minister financií G. Tremonti ako mávnutím čarovného prútika zahnal všetky nádeje, že Taliansko dodrží všetky svoje fiskálne záväzky, keď vyhlásil, že schodok štátneho rozpočtu v tomto roku pravdepodobne stúpne až na 2,6 % hrubého domáceho produktu. V porovnaní s pôvodným cieľom 0,8 % HDP je to viac než trojnásobok. Taliansky minister financií predstavil ekonomickej verejnosti celý zoznam krokov, ktoré chce vláda podniknúť na opätovné získanie kontroly nad schodkom rozpočtu, zabudol však podotknúť, aký konkrétny dosah budú mať tieto kroky na vládne financie. Jedno je však isté, ak sa mu to nepodarí a deficit talianskej vlády bude aj naďalej narastať v mohutnom tempe, bude to mať vážny dosah aj na verejné financie celej eurozóny. Ak sa totiž preukáže, že došlo k výraznejšiemu uvoľneniu fiskálnej politiky krajín EÚ ako predpokladala Európska centrálna banka, budú jej predstavitelia citeľne neochotnejší uvoľniť opraty monetárnej politiky.

Je však nevyhnutné podotknúť, že Taliansko nie je jedinou čiernou ovcou v EÚ. Problémy s dodržaním stanovenej hranice deficitu štátneho rozpočtu majú aj také silné ekonomiky ako Nemecko či Francúzsko. S ťažkosťami sa darí udržiavať deficit pod hranicou 1,5 % HDP aj vládnemu kabinetu v Portugalsku, Grécku či Rakúsku. Tieto krajiny majú aj vážne problémy s udržiavaním verejného štátneho dlhu pod hranicou 60 % HDP. Najvyšší štátny dlh spomedzi najvyspelejších krajín sveta má Belgicko, ktorého záväzky presahujú 110 % HDP. Dlh Talianska, Grécka, ako aj Japonska kolíše medzi 103 % až 110 % HDP.

Jednou z hlavných príčin tohtoročných deficitov vládnych rozpočtov je celkové zhoršenie globálnej ekonomickej klímy.

Ivana Sedliaková