Fabriku za korunu, keď oživí výrobu, dá prácu

Komu a prečo prekáža myšlienka Fondu obnovy?

Hoci budovaniu priemyselných parkov na zelenej lúke aj na Slovensku zasvietila zelená, treba si uvedomiť, že je to len jedna z ciest, ako pomôcť vstupu zahraničných investícií na Slovensko. Druhú, nemenej významnú, predstavuje oživenie tzv. šedých či hnedých priemyselných parkov. To znamená pripraviť pre potenciálnych záujemcov parky v objektoch alebo celých areáloch doterajších priemyselných podnikov, ktoré sa nachádzajú v konkurze alebo na jeho pokraji. Často zívajú prázdnotou, chátrajú, a tajomstvom nie je ani rozkrádanie a devastácia vandalmi. Využívanie týchto tzv. šedých parkov znamená pre zahraničných investorov výrazné zníženie nákladov. Nemusia budovať inžinierske siete, riešiť komplikované pozemkové vzťahy a podobne. Dnes už totiž aj skúsenosti z niektorých okolitých krajín potvrdzujú, že investori radšej uprednostňujú tzv. šedé zóny. Aby ich bolo možné ponúknuť, treba existujúce areály najskôr pripraviť. A tu je problém, reštrukturalizácia podnikovej sféry nepostupovala paralelne s reštrukturalizáciou bankovej sféry, čo sa negatívne odzrkadlilo nielen na stúpajúcom počte stagnujúcich a krachujúcich subjektov, ale aj na raste ich zadlženosti. Jednak voči bankám a jednak voči štátnym i verejnoprávnym inštitúciám. Združenie priemyselných zväzov (ZPZ) SR však v materiáli Hospodárska a priemyselná politika SR, ktorú spracovalo a predložilo kompetentným, načrtlo východisko. Tým je návrh vytvoriť inštitúciu - Fond obnovy, ktorá by celý proces reštrukturalizácie podnikovej sféry zastrešovala. Samozrejme, v kooperácii so Slovenskou konsolidačnou a ďalšími inštitúciami. Tak by sa pod jednu strechu dostali pohľadávky komerčných bánk, ale aj daňových úradov, poisťovní, úradov práce. Na svoju činnosť by mal Fond obnovy získať zdroje z privatizácie i z rozvojových fondov EÚ. Dokonca, práve na Fond obnovy presunuli by aj časť prostriedkov, ktoré sa dosiaľ dávali na riešenie nezamestnanosti. Podľa odhadov odborníkov by sa takýmto spôsobom dalo ročne predať a ponúknuť investorom ročne minimálne 50 ozdravených firiem. V prípade, že investor bude ochotný investovať a vytvorí nové pracovné príležitosti, by mohol záujemca bezvýchodiskovú fabriku dostať aj za korunu. Podmienkou je dlhodobé prevádzkovanie s perspektívnym programom. Veď takáto „veľkorysosť“ by sa v následných efektoch (pokles nezamestnanosti, oživenie výroby, rast exportu…) jednoznačne vyplatila. Realizácia myšlienky vytvorenia Fondu obnovy si však vyžaduje prijať viaceré opatrenia. Výsledkom doterajších aktivít autorov myšlienky Fondu obnovy je viacero úspechov, napríklad v podobe urýchlenia konkurzov či ustanovenia koordinačnej skupiny, ktorá bude do oficiálneho vytvorenia fondu proces reštrukturalizácie zabezpečovať. Sú v nej zástupcovia ZPZ, MH SR, Združenia správcov konkurznej podstaty, Slovenskej konsolidačnej, MF SR. Z informácií, ktoré sa k nám do redakcie dostali, však vyplýva, že kroky na vytvorenie fondu začínajú isté záujmové skupiny brzdiť. Dôvod? Riešenie pohľadávok chcú získať pod svoj vplyv, lebo vidia v ňom šancu dostať sa k biznisu, ktorý by priniesol prospech najmä im.

Zdena Rabayová