Leto severoírskej agónie

Násilie v uliciach a maximálna nedôvera za rokovacím stolom

Nepokoje v Ulsteri začiatkom júla sú skôr pravidlom ako výnimkou. Protestanti si totiž pochodmi oranžistov pripomínajú historické víťazstvo svojho kráľa Viliama III. Oranžského nad katolíckym panovníkom Jakubom II. v bitke pri Boyne v roku 1690. Katolíci pochody chápu ako provokáciu a už je oheň na streche.

Rok 2001 je predsa výnimkou. Ibaže v negatívnom zmysle slova. Minulotýždňové nepokoje v katolíckej štvrti Belfastu, pri ktorých došlo k zraneniu vyše sto britkých policajtov, boli najhoršie za posledných niekoľko rokov. No nielen to. Okrem civilizovanému svetu nepochopiteľných roztržiek pre nejakú bitku zo 17. storočia sa toto leto pod zvýšenie napätia vo výraznej miere podpísala aj súčasná politická situácia. Severoírsky parlament, jeden z hlavných projektov Veľkonočnej mierovej dohody z roku 1998, sa nachádza pred kolapsom. Šéf umiernených unionistov a ulsterský premiér David Trimble odstúpil zo svojej funkcie. Ako dôvod uviedol neochotu Írskej republikánskej armády začať o skutočným odzbrojovaním, čo bol jeden zo základných bodov spomínanej veľkonočnej dohody. Po Trimbleho rezignácii sa v mimoriadne delikátnej situácii ocitla vláda v Londýne. Existujú tri možné východiská z krízy. Prvou je politická dohoda medzi ulsterskými stranami, ktorá by umožnila návrat Davida Trimbleho alebo niektorého z jeho kolegov z umiernených unionistov na čelo severoírskeho kabinetu. Súčasný priebeh rozhovorov a celková situácia v provincii však veľké nádeje na úspech nedávajú. Ak by sa dohoda o obnovení fungovania ulsterského parlamentu nedosiahla do začiatku augusta, Tony Blairovi zostanú ďalšie dve možnosti. Buď vyhlási nové voľby, alebo sa rozhodne pre rozpustenie parlamentu, čím by vrátil provinciu pod priamu správu Londýna.

Oba varianty majú viac nevýhod ako výhod. Posledné nepokoje v Severnom Írsku svedčia o radikalizácii pomerov a, ako uvádza týždenník The Economist, umiernené strany v žiadnom prípade nemajú až takú výraznú podporu medzi obyvateľmi ako pred niekoľkými rokmi. Inými slovami: voľby by mohli priniesť len ďalšie a možno ešte horšie animozity. Na druhej strane rozpustenie parlamentu by definitívne potopilo mierovú dohodu a vzniklo by tu vážne nebezpečenstvo skončenia prímeria a návratu ozbrojeného boja.

V každom prípade sa teda kompromis medzi protestantmi a katolíkmi zdá byť najschodnejšou cestou. Avšak už sama povaha rozhovorov veľa napovedá o slabých šanciach dosiahnuť ho. Nemožno dokonca tvrdiť ani len to, že nezhody sú v politickej rovine. Tak ďaleko sa totiž ešte nedospelo – diskusia sa ešte stále zvádza na zbrane. Na jednej strane, ako sme povedali, unionisti nie sú spokojní s tempom demilitarizácie IRA. Garry Adams, šéf politického krídla Írske republikánskej armády Sinn Fein, naopak, žiada urýchlenú reformu severoírskeho policajného zboru a výraznejšie stiahnutie britských vojakov z provincie. Neochota vzdať sa vojenských prostriedkov boja je pritom jasným svedectvom najvyššieho stupňa vzájomnej nedôvery a chabá perspektíva pre 21. storočie.

Rastislav Boldocký