Slovo lídrov

Ďalším z päťdesiatich oslovených hospodárskych lídrov, ktorý odpovedá na otázky šéfredaktora Hd, je starosta Miestneho úradu Bratislava - Nové mesto, Richard Frimmel.

Ako vnímate podmienky pre vašu činnosť? Čo a prečo je v tomto smere zrelé na zmenu, resp. zlepšenie?

- Súčasnosť si vyžaduje každoročnú aktualizáciu rozvojovej stratégie hospodárstva. V podmienkach samosprávy je potrebné brať do úvahy v prvom rade cieľ stratégie, čo je rozvoj miest a obcí a vecné naplnenie tohto cieľa komplexnými krokmi. Za podmienky pre rozvoj v samospráve považujem:

- stabilizáciu legislatívnych a ekonomických podmienok fungovania samosprávy,

- stabilizáciu finančných podmienok, a to predovšetkým štruktúru príjmových položiek rozpočtu,

- dosah sociálno-ekonomického vývoja v štáte,

- stabilizáciu ekonomických pravidiel umožniť samospráve formovanie dlhodobejšej ekonomickej a podnikateľskej stratégie rozvoja miest, obcí a regiónov,

- vytvoriť podmienky pre efektívnejšie možnosti finančných a kapitálových trhov, ako aj možnosti zahraničnej pomoci a spolupráce,

- zabezpečiť lepšie prepojenie medzi ekonomickou výkonnosťou regiónov a výnosmi daní,

- zaviesť systém vyrovnávania, ktorý by pôsobil stimulačne,

- vytvárať v rozpočte miest a obcí podmienky pre rozvoj investičných zámerov, budovanie komunálnej a ekologickej infraštruktúry.

Pôsobnosť a kompetencie samosprávy upravujú zákonné normy, ako sú: Ústava Slovenskej republiky, zákon o obecnom zriadení, zákon o hlavnom meste SR Bratislavy, Štatút hlavného mesta SR Bratislavy, zákon o majetku obcí. Jej činnosť sa dotýka aj hospodárskych, sociálnych, zdravotných a ďalších inštitúcií, ktoré do jej kompetencie nepatria. Z tohto dôvodu by bolo vhodné, čo najskôr uzavrieť transformáciu a privatizáciu zdravotníckych zariadení, škôl a školských zariadení a ukončiť privatizáciu v oblasti hospodárstva. Bez prieťahov a zodpovedne ukončiť diskusie a naštartovať decentralizáciu verejnej správy, konštituovať samosprávu vyšších územných celkov, pričom jednoznačne podporiť a ponechať hlavné mesto SR Bratislavu v jej súčasných hraniciach ako samostatný vyšší územný celok, čo podporuje i Združenie miest a obcí Slovenska.

AZZZ SR, SOPK a ZPZ SR dospeli k názoru, že by bolo prospešné každoročne aktualizovať rozvojovú stratégiu hospodárstva. Čo považujete vo svojej sfére pôsobenia - brandže za najaktuálnejšie?

- Za základ zodpovedného hospodárenia považujem dodržiavanie presne stanovených pravidiel a vzťahov z hľadiska narábania s prostriedkami. Každoročná nejasnosť a neistota vo finančných zdrojoch pre mestá a obce spojená s dlhodobo neuzavretou decentralizáciou a modernizáciou verejnej správy bráni obciam a mestám v tvorbe a realizácii dlhodobých stratégií a schvaľovaní reálnych rozvojových úloh. Tento stav podporuje aj neukončená transformácia zdravotníckych zariadení, privatizácia hospodárskych subjektov. Ďalšou z oblastí, ktorá priamo ovplyvňuje komunálnu politiku a rozvoj obcí, je i postavenie nezamestnaných osôb v produktívnom veku v jednotlivých obciach. Novelizáciou príslušných právnych predpisov by bolo potrebné zmeniť prístup štátu k poberateľom sociálnych podpôr a podpôr v nezamestnanosti. Obce vynakladajú na údržbu komunikácií, verejných priestranstiev zelene a životného prostredia vôbec, nemalé finančné prostriedky. Tu by sa využitím ľudského potenciálu z radov nezamestnaných ušetrili prostriedky štátu na tieto osoby so súčasným znížením nezamestnanosti a ľudia by sa vrátením do pracovného pomeru stali platobneschopnými, odrazilo by sa to na stave prostredia, pričom ani psychologický moment nie je zanedbateľný. Dnešný stav v podstate založený na báze dobrovoľnosti je nevyhovujúci. Prvým krokom bolo v roku 2000 zapojenie dlhodobo nezamestnaných do pracovného pomeru pre verejnoprospešné práce, do čoho sa zapojila i naša mestská časť. Vyhodnotenie úspechu či neúspechu tejto akcie nie je zatiaľ podstatné, dôležité je, že riešenie tak závažného problému, akým nezamestnanosť je, existuje. V súvislosti so starostlivosťou o životné prostredie by bolo napríklad v Bratislave vhodné upraviť vlastníctvo, prípadne správu objektov, pozemkov - katastrálne v tej-ktorej mestskej časti, aby boli v starostlivosti príslušnej mestskej časti. Občania totiž nerozlišujú, komu patria komunikácie I., II. alebo III. a IV. triedy a príslušná zeleň. S kritikou sa obracajú na svoj samosprávny orgán - miestny úrad.