Neobrúsená súťaž

Komentuje Vladimír Turanský

Západné demokracie rozvíjajú trhovú a sociálnu spoločnosť. K nej sa dopracovali dejinným vývojom. Zdá sa, že Slovensko má k tomu ešte príliš ďaleko, pričom trhové vzťahy sú u nás údajne na dobrej ceste, len na to „sociálne“ táto republika nemá, a to nie iba pre absenciu financií, ale najmä morálky. Ako nedávno povedal jeden poľnohospodársky odborník, tak „tu nie sú spokojní a šťastní ľudia a ani dlho ešte nebudú takí, ktorí by zbierali napríklad zápalkové škatuľky a mali by z toho úprimnú radosť“. Ľudia sú neraz solidárni, máme aj rozličné nadácie, ale platí solidarita aj vo vzťahu štát - občan alebo vláda - občan? Tento vzťah je skôr protirečivý, odmietavý a kontroverzný. Veď čo iné môže znamenať, keď vláda vraj urobila síce veľa dobrých a potrebných vecí, ale len na úkor ľudí, keď sa podniky správajú kartelovo, čo však vehementne popierajú, keď je otázne, či platí Ústava SR vo vzťahu k zdravotníctvu, školstvu, keď zahraničné obchodné spoločnosti si u nás dovolia to, na čo by v materských krajinách ani nepomysleli... „Keď hlupáci sa nemajú čoho báť, lebo nič nechápu,“ zamýšľa sa spomínaný predstaviteľ jednej z poľnohospodárskych samospráv nad nekvalifikovanosťou štátnych úradníkov, pričom ich nadriadení sa na to nečinne pozerajú. V štátoch Európskej únie nie je prioritou oddanosť politickým ideám, hoci ani ich problémy s demokraciou neobchádzajú. „Nechce sa vám z tohto neporiadku niekedy vyskočiť z okna?“ pýta sa vo svojej bezmocnosti uvedený manažér a nemám ďaleko dať mu za pravdu. Súťaž je od prírody súboj jedinca s jedincom. Ide len o to, ako sú jeho hrany obrúsené civilizačnými návykmi. Mám pocit, že v tomto sme kdesi na začiatku.