Šaľa je okres, aj Duslo

Ekologický program nezostáva na papieri

Hoci priemyselné mesto a sídlo okresu Šaľa patrí k menším okresom Slovenska, má 55-tisíc obyvateľov, pričom samotné jediné mesto Šaľa má 26-tisíc obyvateľov, napriek tomu sa dynamicky rozvíja. Pôsobí tu asi 1200 podnikateľských subjektov, z ktorých 8 - 10 tvorí pozitívne

renomé regiónu,

ovplyvňuje znižovanie miery nezamestnanosti, pričom nosným podnikom je Duslo. Je reálny záujem viacerých domácich i zahraničných firiem pôsobiť práve v tomto regióne. Mesto má prílev mladých ľudí a ako jediné mesto okresu má vybudovanú sieť šiestich stredných škôl. Okrem osemročného a klasického štvorročného gymnázia sa tu nachádzajú dve priemyslovky, chemická a druhá zameraná na elektrotechnické a informačné služby, dve učilištia - chemické, ktoré napĺňa požiadavky svojho zriaďovateľa Dusla, a poľnohospodárske, ktoré má jedinečný charakter z hľadiska celoslovenského, pretože sa venuje chovu koní a s tým súvisiacimi možnosťami prezentáciami v parkúrovom športe a vo voltiže, ich družstvo patrí k európskej špičke.

„Rozpočet mesta sa napĺňa veľmi ťažko a pohybuje sa v sume 100 -105 mil. Sk,” konštatuje primátor Mgr. Július Morávek, ktorý je vo funkcii druhé volebné obdobie a je teda dôsledne zorientovaný v problematike i v potrebách mesta. „Vzhľadom na existujúci nedokonalý

daňový systém

samospráva vopred nikdy nevie, aký bude prílev financií do obecných a mestských pokladníc. To, samozrejme, sťažuje prácu miestnych samospráv. Roky sa usilujeme o zmenu tohto, aby sa postavenie samospráv posilnilo aj v oblasti finančných tokov, zatiaľ neúspešne. Máme záujem, aby financie, ktoré máme, sme efektívne využívali. Zákon o obecnom zriadení nám totiž ukladá celý rad povinností, ktoré musíme rešpektovať a v praxi zabezpečiť. Nikoho však nezaujíma, odkiaľ zoberieme peniaze.” V meste pôsobia dve príspevkové organizácie a dve obchodné spoločnosti so 100-percentnou účasťou mesta – podnik služieb a bytový podnik. Treťou spoločnosťou sa čo nevidieť stane spoločnosť so 40-percentnou parciálnou účasťou mesta Šaľa a 60-percentnou účasťou cudzej spoločnosti, ktorá bude plniť funkciu metropolitnej informačnej siete, akceptujúc všetky potreby samosprávy v rámci informačných systémov a technológií.

Šaľa sa v rámci koncepcie rozvoja mesta orientuje predovšetkým na ekologický program. Má vypracovaný súbor investičných akcií, so zámerom zlepšenia a ochrany životného prostredia. Preto uskutočnili plynofikáciu všetkých centrálnych kotolní s celkovým nákladom 60 mil. Sk z vlastných finančných zdrojov, rekonštrukciu rozvodov na území mesta v rokoch 1999 až do

vykurovacej sezóny

2000, zriadili spolu so zahraničnou firmou medzisklad komunálneho odpadu. „Zastávam názor, že nie je vhodné ekonomicky ani ekologicky v každom štvrtom či piatom meste či obci budovať skládky. Som za veľké regionálne centrá uskladňovania odpadu s diapazónom aj do 80 - 100 kilometrov, čo je ekologicky prospešnejšie.” V Šali v rokoch 1995 - 1997 nákladom 30 mil. Sk z vlastných zdrojov vybudovali čistiareň odpadových vôd, v súčasnosti dokončujú kanalizačnú sieť, zriadili združenie šiestich obcí, aby v rámci ekologických programov vyriešili problém stokových vôd zainteresovaných obcí a mesta Šaľa. Spoločne podali projekt na získanie prostriedkov z európskeho fondu ISPA, ktorý predstavuje náklady za 500 mil. Sk. Projekt je už na Úrade vlády SR a dostal sa do užšieho výberu. Na Mestskom úrade v Šali však nečakajú len na tieto dotácie, každoročne do budovania mesta v rámci ekologických parciálnych projektov investujú 15 až 20 mil.Sk. Dokončenie ekologického programu, vybudovanie informačného systému a rekonštrukcia dopravných tepien sú hlavnými úlohami volebného obdobia. Primátora však ťaží aj riešenie bytovej problematiky. „V roku 1999 sme skončili

výstavbu 44 bytov

v rámci vlastných finančných možností a úveru v celkovej výške 12 mil. Sk, pričom polovicu z bytov predávame do osobného vlastníctva formou postupných splátok budúcich vlastníkov, ktoré v podstate kopírujú splátkový kalendár banky, čím nie je zaťažený rozpočet mesta. V dvoch disponibilných zónach sme vybudovali infraštruktúru pre individuálnu bytovú výstavbu, v súčasnosti chceme využiť výhodnejšie možnosti podpory štátu, preto intenzívne pripravujeme proces výstavby nájomných bytov.

Zora Petrášová