Svätopluk: trauma odkazu

Robia i chyby, a tie sa prenášajú do politiky

„Dve rovnaké krajiny v Európe s rovnakým systémom neexistujú. Od mnohých z nich sa dá poučiť, od viacerých by som si skúsenosti nezobral a nedajú sa ani kopírovať. Je to dané politickým a historickým vývojom, ale aj silou ekonomiky.“ Na otázku, ktorá krajina by mohla byť pre nás vzorom v oblasti reformy verejnej správy, to uviedol pre Hospodársky denník predseda Slovenského združenia svetovej federácie miest a obcí, primátor Trenčína Jozef Žiška. „Keby som si mal vziať príklady ako decentralizovať verejnú správu a prečo ísť do Európy, určite by som si zvolil Portugalsko. Keď sa pozrieme na progres tejto krajiny, ktorým prešla po vstupe do EÚ, tak je veľmi dynamický. Rast životnej úrovne, reštrukturalizácia poľnohospodárstva, zvýšenie HDP, to všetko sa výrazne pričinilo o to, že z chudobnej krajiny sa stal štát, ktorý sa dostal na európsku úroveň.“ Ďalšou krajinou, podľa ktorej by sme sa celkom rozumne mohli uberať, je Dánsko. Na jeho príklade by sme sa podľa J. Žišku mohli naučiť, ako vo vyspelej európskej krajine decentralizujú, presúvajú kompetencie a financovanie z hľadiska väčších územných celkov. „Môžeme sa pozrieť aj do Rakúska, ktorého politiku sme dosť výrazne sledovali od roku 1968. Z agrárnej krajiny, ktorá mala podobnú štartovaciu pozíciu pred 30 až 40 rokmi ako my, sa tiež stal vyspelý európsky štát.“ Jozef Žiška si myslí, že z každého štátu si treba vziať to pozitívne, čo sa v nich vybudovalo, ale aj poučiť sa z ich chýb. Všetko sa nedá urobiť iba dobre, „lebo ľudia robia chyby, a tie sa prenášajú aj do politiky a samosprávy“.

Na otázku, prečo to aj s odovzdávaním kompetencií vyzerá u nás nie príliš optimisticky, hovorí, že „Slovensko trpí traumou. Ak by som to mal vysvetliť, tak by som to porovnal so Svätoplukovými prútmi. My sa nevieme zjednotiť a vyrábame si problémy. Portugalsko prijalo snahu vstúpiť do EÚ za národný program a všetko tomu podriadilo. Výsledky nenechali na seba dlho čakať“. J. Žiška hovorí, že aj pre nás existuje cesta národného zmierenia a hľadania podstatných vecí, ktoré našu republiku budú dynamizovať. „Som realistom a snažím sa presvedčiť sám seba i ostatných, že Slovensko na to má. Predovšetkým by sa však malo zmeniť ľudské vnímanie sa navzájom a rešpektovanie odlišností, ktoré sú medzi skupinami, teda medzi náboženstvami a rozličnými ďalšími minoritami. Nie sme natoľko tolerantní, ako by bolo treba,“ konštatoval J. Žiška.

Vladimír Turanský