Vysvetľujú hádanku o svetle zo zvuku

Sonoluminiscencia - fyzikálny jav, pri ktorom sa zvuk mení na svetlo - je taká tajuplná ako kúzelnícky trik. Napriek 70 rokom skúšania, vedci neboli schopní celkom vysvetliť ako vzduchové bublinky vo vode zachytávajú akustickú energiu a vychrlia ultrafialové svetlo. Pôvodne pripisovali vznikajúce záblesky treniu. Na konci osemdesiatych rokov bádatelia pozorovali, že bublinky v dráhe zvukových vĺn expandovali a rýchlo praskali, pričom sa plyn v ich vnútri zahrieval na teploty vyššie ako sú teploty na povrchu Slnka. Usúdili, že tento kolaps a teplo vytvárajú svetielkujúcu plazmu.

V časopise Physical Review Letters, Gary A. Williams spolu s kolegami z kalifornskej univerzity v Los Angeles, USA predstavujú dôkaz, ktorý podporuje túto teóriu. Vedci sa snažili vysvetliť pozorovania, že v spektre svetla z jednoduchej bublinky chýbala emisná línia - pre molekulu OH - ktorá bola pri mnohopočetných bublinkách viditeľná. Vzhľadom na nezrovnalosti, niektorí predpokladali, že fungujú dva rozličné fyzikálne mechanizmy, a že teda ide v podstate o dva druhy sonoluminiscencie. Ale skupina William dokázala, že to tak nie je, vytvorila jednoduchú bublinu, ale s väčšími rozmermi ako zvyčajne a v jej spektre chýbajúca emisia bola prítomná. Aj keď sa ešte nevie prečo, vyzerá to, že samotná veľkosť bubliniek predpovedá OH líniu, a teda sa dá predpokladať, že menšie jednoduché bublinky praskajú symetricky, ale väčšie bubliny vo viacpočetných skupinách sú nestabilné. Vedci ďalej porovnávali spektrum s krivkou radiácie čierneho telesa a dokázali, že korešponduje s plazmou teploty asi 8000 °K.

(kab)