Bezpečnosť ako biznis

Juhoafrická republika je štátom policajtov

Z Juhoafrickej republiky sa stáva policajný štát. S trochou humoru o tom svedčí tunajšia dvestotisícová a stále rastúca armáda takzvaných súkromných policajtov. Súkromný policajt je pritom čisto juhoafrický fenomén. Najčastejšie plní funkciu osobného strážcu, ktorý miestnu buržoáziu odprevádza na nákupy, alebo nočného strážnika, ktorý pred jej vchodovými dverami prestojí celú noc. Krajina s najvyššou mierou zločinnosti na svete ich v roku 1994, keď sa tu konali prvé všerasové voľby, registrovala necelých päťdesiattisíc. Dnes štatistiky hovoria o štvornásobku, čo je o sedemdesiattisíc mužov viac ako zamestnáva oficiálna juhoafrická polícia - South African Police Service (SAPS).

Súkromní policajti tu plnia predovšetkým psychologickú funkciu. „Ak sa pocit bezpečia dá kúpiť za peniaze, môžete sa staviť, že v Južnej Afrike sa na tento účel rezervuje osobitný rozpočet,“ konštatuje psychológ Magnus Woods. Tento rozpočet často pohltí až 20 % nákladov každej súkromnej firmy, uviedol nedávno časopis African Decisions a dodal, že v západnej Európe, na porovnanie, ide len o dve až päť percent. Dvadsaťpercentný rekord v JAR zatiaľ prekonal len komplex Menlyn Park v Pretórii, ktorý sa po otvorení v októbri 2000 stal najväčším obchodným centrom na južnej pologuli. Paradoxne najvyššie náklady na bezpečnosť v JAR vykazujú západne firmy. „Paranoidnejší ako juhoafrickí podnikatelia sú len obchodní cestujúci zo Škandinávie a z juhovýchodnej Ázie. Tí sa v JAR bez súkromného policajta nepohnú ani na krok,“ tvrdí bezpečnostný konzultant Steven Bailey-Smith. Pre Juhoafričanov sa súkromný policajt okrem nevyhnutnosti stáva aj barometrom spoločenského postavenia. „Ak zarábate viac ako desaťtisíc randov (65-tisíc Sk), tak sa v JAR určite nezaobídete bez slúžky a záhradníka,“ vysvetľuje novinár Barry Ronge: „To isté platí o súkromnom policajtovi, ak zarábate viac ako tridsaťtisíc randov (195-tisíc Sk).“

Čo turisti v JAR považujú za prehnané bezpečnostné opatrenia, sa, samozrejme, netýka len vyššej strednej triedy. „Posadnutosť bezpečnosťou sa po krikete, rugby a konských dostihoch v Južnej Afrike stala štvrtým národným športom,“ napísal nedávno týždenník Sunday Times. Výrazom celonárodnej paranoje sa po páde apartheidu stali súkromné bezpečnostné služby. Ich po zuby ozbrojené dodávky patrolujú na väčšine juhoafrických predmestí. Ich služby sú tu súčasťou nájomného, pričom konkurencia sa navzájom predstihuje len v rýchlosti, akou dorazí k najbližšiemu alarmu. V Johannesburgu sa za štandard považuje interval od dvoch do štyroch minút. Rastúci dopyt po bezpečnostných službách naznačuje, že ide o zlatú baňu. „Ak v JAR dnes niekto zažíva hospodársky rozmach, tak sú to bezpečnostné služby,“ tvrdí Rory Steyn - niekdajší bodyguard prezidenta Nelsona Mandelu, dnes spoluvlastník firmy Nicholls, Steyn & Associates, ktorá sa špecializuje na distribúciu bankoviek medzi peňažnými ústavmi. Jeho slová potvrdzujú hospodárske výsledky štyroch najväčších bezpečnostných služieb v krajine. Firmy Sentry Security, BBR, Chubb a Coin podľa týždenníka Financial Mail minuloročným obratom pretromfli aj všadeprítomnú sieť supermarketov Pick 'n Pay. Ich logá sa objavujú na pohľadniciach a turistických suveníroch.

Ak sa bezpečnostné služby chcú udržať na trhu, musia stále inovovať. V praxi tak musia byť vždy o krok vpred pred stále vynaliezavejšími zlodejmi. „V šesťdesiatych rokoch v Pretórii pre pocit bezpečia stačila tabuľka s nápisom ťPozor zlý pes!Ť,“ spomína miestny dôchodca Johannes Strydom: „Dnes aby ste sa popri elektrickom plote, bezpečnostnej kamere a detektore pohybu pri pozeraní televízie opierali aj o pušku!“

Roman Lipták

Pretória