Rusko-čínske ťahy proti NMD

Posilnenie pozície V. Putina pred summitom G8 v Janove

Bolo viac než pravdepodobné, že úspech Číny ako kandidáta na usporiadanie olympijských hier v roku 2008, ktoré v týchto dňoch získala v Moskve, sa bude snažiť čínska strana za prítomnosti prezidenta Ťiang Ce-mina ešte znásobiť summitom s ruským partnerom Vladimirom Putinom. Prvá postsovietska dohoda o partnerstve a spolupráci (prvá bola podpísaná ešte v roku 1950) prišla len pár dní pred víkendovým stretnutím siedmich najvyspelejších krajín a Ruska v talianskom Janove a deň po americkom úspešnom štvrtom teste systému protiraketovej obrany (NMD). Netreba ani zdôrazňovať, že čínsko-ruský zintenzívnený dialóg je jasným signálom spoločného záťahu smerom k americkému kolegovi a posilňuje tak Rusko pred ďalším rokovaním o osude Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972. Na jednej strane treba uznať, že americký pokus je skutočne technickým úspechom. Najmä, keď sa prvé dva z troch (ktoré stáli pokladnicu 200 mil. USD) počas Clintonovej administratívy skončili neúspešne. Veď je zrejmé, že vo svete sa doteraz „stratilo“ nemálo materiálu zo skladov jadrového arzenálu, ktorý môže v nesprávnych rukách vynikajúco poslúžiť na výrobu prostriedkov, proti ktorým je NMD namierený. Samotné USA už žonglujú s možnosťou porušenia svojich záväzkov vyplývajúcich z kľúčovej zmluvy ABM, a to v priebehu „niekoľkých mesiacov a nie niekoľkých rokov“ (námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz). Tým by bolo možné úspešne dopracovať celý systém nových testovacích raketových zariadení využívajúcich radary na leteckej základni Beale a Cobra Dane na ostrove Shemya, ako aj odpaľovacích zariadení Kodiak a Fort Greely na Aljaške. „Nikto netvrdí, že to, čo robíme, je konzistentnou súčasťou zmluvy. Buď ju zrušíme, alebo nahradíme“ (Wolfowitz). Takéto „prekročenie hraníc“ ABM však skutočne nie je ničím iným, ako jej porušením a konzultácie na túto tému pri paralelnom odskúšavaní systému sú len „dymovou clonou“, ako to nazvala ruská strana. Sám šéf ministerstva obrany C. Powell priznal, že ak sa „dostaneme do bodu, kde chceme byť a je to už za hranicou zmluvy, pričom nie sme schopní pohnúť sa z miesta pri rokovaní nejakého problému, vždy je tam ustanovenie, že môžeme do šiestich mesiacov od zmluvy odstúpiť. A to je to, čo teraz robíme“.

Odstúpenie od ABM je však len krok od spustenia pretekov v zbrojení, najmä v oblasti vesmíru, a z ruskej strany najmä krok od vyvíjania prostriedkov na prekonanie NMD (čo domáca legislatíva v prípade porušenia ABM zo strany zmluvného partnera dovoľuje). Putin dal už jasne najavo, že v prípade porušenia ABM zo strany USA prehodnotí Rusko tri dekády platnosti zmluvy o kontrole zbraní a vybuduje novú generáciu jadrových riadených striel s rozšíreným počtom hlavíc.

A tak rusko-čínsky summit má rovnako svoje opodstatnenie. Určitým spôsobom sťažuje východiskovú pozíciu USA na víkendovom stretnutí Busha a Putina v Janove, pretože Rusko už „očakáva konkrétne rokovania“. Čo to znamená? Bushova administratíva mala pripravené možnosti ruskej pomoci a „obety“ 2,1 mld. USD na zničenie stoviek ton vojenského plutónia a na program na zamestnanie vedcov pracujúcich v jadrovej energetike, ktorí by tým prišli o prácu. Prvá časť programu sa začala v roku 1998 pre 122-tisíc jadrových vedcov, avšak zistilo sa, že mnohé reaktory nemožno odstaviť, pretože produkujú energiu aj pre okolité mestá. Kongres USA by rád, samozrejme, videl posuny vo finančných aj politických reformách, predovšetkým však v ukončení predaja vojenskej technológie Iránu, ktorý USA za priateľskú krajinu vonkoncom nepovažujú. Na druhej strane si však aj Washington uvedomuje, že ak v tejto oblasti zdroje neuvoľní, môže sa stať, že vedecké mozgy si kúpia krajiny, ktorých USA naozaj považujú za „darebácke“. Biely dom má v talóne tri desiatky programov s ročným rozpočtom okolo 800 mil. USD, ako základ vedeckého a vojenského partnerstva USA a Ruska. Už teraz je však zrejmé, že pre Rusko to stačiť vôbec nebude. Rusko-čínske spojenectvo je ešte v jednom príznačné. Kým Čína je najväčším odberateľom modernej ruskej vojenskej technológie, čo USA kritizujú, Washington je zase najväčším dodávateľom vojenskej technológie pre Taiwan, čo zasa kritizuje Peking. Takže rovnováha sa tu vyrovnáva a ako tvrdí Ťiang Ce-min a Putin, partnerstvo oboch nie je namierené proti tretej strane. Len (aspoň sčasti) chce vyvažovať dominantné postavenie USA vo svete.

Dá sa očakávať, že výzva oboch na dodržanie významu ABM ako základného kameňa strategickej stability a základu na zníženie stavu útočných zbraní nájde pochopenie aj v radoch západoeurópskych spojencov z NATO, ktorí s výnimkou Veľkej Británie vyjadrili už pred časom odmietavé stanovisko k NMD. USA počítajú s tvrdým bojom. Veď nie nadarmo sa Bush v Janove stretne po druhý raz s Putinom a Condoleezza Riceová, jeho poradkyňa pre bezpečnostné otázky, sa už 25. júla chystá na rokovania do Moskvy.

Slávka Blazseková