Zelená správa je skôr oranžová

Pôdohospodárstvo stále nie je na konkurenčnej úrovni

Celková hodnota pôdneho fondu Slovenska bola vlani 90,6 mld. Sk. Jeho cena od roku 1991 mierne klesá, čo je spôsobené spresneným geodetickým meraním, ako aj premietnutím najnovších výsledkov výskumu do metodiky výpočtu úradných cien pôdy. Skutočná výška trhovej hodnoty nie je evidovaná ani v katastri nehnuteľností, ani na príslušných daňových úradoch. Stav trhu s pôdou je nerozvinutý a veľmi neprehľadný. Neexistujú funkčné štatistické prieskumy, bez ktorých sú získané informácie čiastkové a nedôveryhodné. Pritom predpokladom harmonizácie, prípadne regulácie

trhu s pôdou

s EÚ je spoľahlivé štatistické sledovanie transakcií, prístupnosť a objektivita získaných informácií. Ako vyplýva z tzv. Zelenej správy o stave rezortu pôdohospodárstva za rok 2000, ktorú má dnes prerokovať vláda a následne aj parlament, trh s pôdou možno charakterizovať ako značne nevyvážený s veľkou ponukou pôdy väčšieho počtu vlastníkov, ktorí nemienia na nej ďalej hospodáriť. Obmedzená identifikácia pozemkov a ďalšie príčiny, napríklad obava z nezamestnanosti spôsobujú, že majitelia pôdu radšej prenajímajú. Predaj a kúpa sú orientované hlavne na stavebné pozemky, záhrady a menej na ornú pôdu, lúky a pasienky. Pôdohospodárstvu sa v roku 2000 podarilo zvýšiť podiel na tvorbe HDP. Kým v roku 1998 predstavoval 4,54 %, o rok neskôr to bolo 4,88 % a vlani 4,93 %. Pritom v samotnom potravinárstve klesal. Znamená to, že situácia sa v tejto položke lepšie vyvíjala ako napríklad v stavebníctve. Priam hrozivo sa však vyvíjalo saldo zahraničného obchodu, keď vlani dosiahlo v pôdohospodárstve takmer 40 % z celkového salda ekonomiky štátu. Zapríčinil to najmä

pokles výroby

poľnoproduktov v dôsledku sucha, ale aj nedostatočná intenzifikácia a technologická obnova či ďalšie faktory, ako bol nástup zahraničných obchodných reťazcov na spotrebiteľský trh potravín.

Tendencia postupného úbytku poľnohospodárskej a ornej pôdy v roku 2000 pokračovala pri miernom znížení plôch chmeľníc a viníc a vo zvýšení výmery trvalých trávnych porastov a ovocných sadov. Tým opäť kleslo percento zornenia, ktoré sa za posledných desať rokov znížilo zo 61,5 % na 59,43 %. Ku koncu roku 1999 bolo na Slovensku 2,442 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy a vlani o 1563 ha menej. Úbytok pôdy najviac ovplyvnilo zalesňovanie (789 ha) a občianska a bytová výstavba (244 ha). Podľa územnosprávneho členenia najväčšie trvalé úbytky za rok 2000 vykazuje Bratislavský a Košický kraj.

Po výraznom medziročnom poklese investícií v roku 1999 sa v minulom roku ich obstarávanie oživilo, najmä pri dopravných prostriedkoch, strojoch a zariadeniach, ale nedosiahlo úroveň roku 1998. Pre väčšinu kategórií hospodárskych zvierat sa vlani na rozdiel od roku 1999 ustajňovacie

kapacity zvýšili,

čo pri poklese počtov zvierat (okrem hydiny) znamenalo zníženie ich využitia. Po miernom zvýšení už v roku 1999 pokračoval výrazný rast skladovacích kapacít ovocia a zeleniny.

Napriek oživeniu nákupu väčšiny poľnohospodárskych strojov a zariadení v roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 stále pretrváva kritická situácia v ich obnove. Nedostatočná obnova investičného majetku sa prejavila vo zvyšovaní jeho opotrebovanosti, ktorá dosiahla v roku 2000 v priemere 49 %. Podiel nakúpených nových strojov a zariadení sa s výnimkou dojacích zariadení pohyboval v roku 2000 od 0,7 % do 4,1 %, čo je vzhľadom na ich životnosť a opotrebovanosť, aj napriek vyššej výkonnosti a prevádzkovej spoľahlivosti nových strojov, výrazne poddimenzované. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v súčasnom období až 88 % strojov v rastlinnej výrobe prekročilo vek osem rokov,

teda životnosť,

pritom v roku 1996 to bolo 77 %. Operatívny celoslovenský prieskum Výskumného ústavu meliorácií a krajinného inžinierstva o stave závlahovej techniky ukázal, že funkčných pásových zavlažovačov bolo vlani len 58,7 %, pritom až 88,6 % z nich bolo starších ako osem rokov. Tieto tempá obnovy a veková štruktúra poľnohospodárskych strojov vytvára jedno z hlavných rizík napĺňania koncepčných zámerov v oblasti zefektívňovania poľnohospodárskej výroby a zvyšovania konkurencieschopnosti. Na zmiernenie tohto rizika by mala smerovať podstatne výraznejšia obnova, pričom pri zabezpečení jednoduchej reprodukcie by si to ročne vyžiadalo asi 9,7 mld. Sk.

Vladimír Turanský