Svet je chameleón

Komentuje Eleonóra Bujačková

„Musím obťažovať čitateľa, aby si chyby v tlači, pokiaľ ich nájde, opravil sám. Ja som už celkom unavený.” Tieto slová stoja na začiatku knihy, ktorú v roku 1700 vytlačil anglický tlačiar Bennet. Keď niekedy počúvame nezmyselné hádky v parlamente či málo (a veľa) hovoriace vzletné reči mnohých politikov, chce sa zvolať Dosť! a spýtať sa: nebolo by v tomto prípade lepšie opísať Bennetove slová? Unavení sme totiž už všetci. Uplynulé dni priniesli viac názorov než skutkov. Čo si myslíme o príležitostiach pre schopných ľudí? Premôže pracovitosť šlendrián? Ktorá politická strana je vám najsympatickejšia? Bude počet hlasov pre extrémistické strany narastať? Odpovede sú vo väčšine novín. Všimnime si však zvláštnej symbiózy. Len čo sa prieskumy verejnej mienky objavia, vrhnú sa na ne komentátori - vykladači, politici - populisti, a aby sme sa nepoplietli, poradia nám, čo si o nich myslieť. „Vysvetlenie je, samozrejme, jednoduché,” dočítame sa v jednom denníku, svet je totiž modrý. Príčina je poruke, dozvieme sa v inom, svet je totiž zelený. Človek nemusí byť odborníkom, aby začal byť podozrievavý: takéto zložité problémy jednou vetou? Asi budú bližšie k pravde niektorí sociológovia, ktorí si už dávnejšie sťažovali: sociológia sa občas stáva slúžkou politických doktrín. Múdri tohto sveta už neraz vyslovili, že keď hovoria politici, je najužitočnejšie vnímať to, čo nehovoria, či lepšie povedané zamlčujú. Ibaže, kedysi pred desiatkami rokov sme sa nádejali, že táto prax do novobudovanej spoločnosti nepatrí. Denne sa však presviedčame, že opak je pravdou. Na škodu nás všetkých.