Je to duch tisícročia

Úvaha Jána Reháka

Len veľmi málo generácií v ľudských dejinách mohlo zažiť chvíle zmeny tisícročia. Pred tisícmi rokov ľudstvo vôbec nemalo predstavu o svojich rozmeroch a hraniciach, nevedelo o svojich schopnostiach. Máme za sebou tisícročie, ktoré v poslednom storočí dosiahlo najpozoruhodnejšie výsledky. Ekonomiky sa globalizovali a osud planéty spočíva v spoločných plánoch. Zároveň prevládol individualizmus nad spoločným programom, nerovnosť nad prerozdelením, obchodný zákon nad spoločenskými úpravami. Skôr než budúcnosť, ktorá nastane, sa 21. storočie predstavuje ako nespojitá súčasnosť, potvrdzovaná trhmi. To, že nie sme schopní predpovedať budúcnosť v strednodobom výhľade, súvisí s absolútnou vášňou k nespojitej súčasnosti. Trhu, ktorý sa stal absolútnou inštanciou, chýbajú plány do budúcnosti a opakuje svoje poučky znovu a znovu a trestá neúčelné činy bez ohľadu na ľudské bytosti. Trh nám bráni utvárať našu budúcnosť; ide o to, iba sa mu prispôsobovať bez akéhokoľvek politického zasahovania.

Už dnes možno niekde vo vyspelom svete cítiť, že môže nastať znovuzrodenie činnosti, ktorá presadzuje umiernenosť, dáva prednosť kvalite pred kvantitou, pomalosti pred rýchlosťou. Ktorá odmieta úpadok kultúry, potravín, zdravia, politiky, športu, vzdelanosti, sociálnej súdržnosti, miest a vyžaduje všeobecnú hodnotovú premenu. Nové storočie sa začína rozmachom mikrosekt, povier, spiritizmov, svätodušných a orientálnych synkretizmov, ale aj obnovením túžby vybudovať lepší svet. To všetko neobchádza ani Slovensko. Ibaže ono musí riešiť aj otázky ekonomické, ktoré sú pre existenciu krajiny a jej občanov prioritné. A tak vplyvy okolitého sveta budú vnímať a riešiť v oveľa zložitejšej situácii ako vyspelý svet so spoľahlivo fungujúcou