Kradnú bravy aj tabak

Problémy by nemuseli byť, každý nech robí čo má

Pred piatimi rokmi v košických uliciach veľkoplošné plagáty upozorňovali obyvateľov druhého najväčšieho mesta na Slovensku na mlieko z gemerskej mliekarne. Odbyt mali zabezpečený. Keď som sa opýtal riaditeľa, vtedy ešte prosperujúcej mliekarne, či súhlasí s takouto reklamou v jeho rajóne, povedal áno a dodal, že sa to neprieči zásadám trhového mechanizmu. Výrobky Košickej mliekarne, ktorá patrila medzi najmodernejšie, zostali už iba v pamätiach konzumentov. Mliekareň už neexistuje, ale jej bývalý konkurent z Rimavskej Soboty stále zásobuje mliekom a výrobkami z neho metropolu východného Slovenska. Využil som preto príležitosť, aby som navštívil riaditeľa Gemerskej mliekarne v Rimavskej Sobote Ing. Ľubomíra Užíka. Bol nesvoj. Nespokojnosť som vyčítal aj z tvárí najväčších dodávateľov mlieka nielen z rimavskosobotského, ale aj z okolitých okresov. Prečo? O mliekareň majú záujem zahraniční podnikatelia.

Poznám aj sumu, ktorú nám ponúknu, rozhovoril sa riaditeľ. Zatiaľ jej odolávame. Ak sa nepoddáme, hrozí nám strata dodávateľov, máme ich dovedna 68. Ak sa dajú zlákať najväčší producenti mlieka, prvovýrobcovia s nižšími dodávkami nás nezachránia. Ako som sa dopočul, zahraničný podnikateľ má záujem len

o sušené mlieko,

ktoré je vhodným vývozným artiklom, čiže hrozí prepúšťanie zamestnancov. A čo s ostatnými výrobkami? Budeme ich do regiónu dovážať. Predsa mlieko, maslo a jogurty sú súčasťou dennej potravy. Vlani, keď sa krútila reč okolo založenia Holding Milku, doslova som sa ponúkol. Dostal som však vyhýbavú odpoveď. Založili si ho piati a vraj už sú len štyria. Holding mohol byť obrannou hrádzou proti vstupu nedomysleného zahraničného kapitálu. Ja nie som proti jeho vstupu do mliekarenského priemyslu. Modernizácia technologického zariadenia musí mať zelenú, lebo ukazuje cestu do Európskej únie. Treba sa však držať tradície, vyrábať to, čo spotrebiteľ denne kupuje, čiže zachovať sortiment, ktorý zaručuje neprepúšťanie zo zamestnania.

Ani my nemáme na ružiach ustlané, pridal sa Ing. Ľubomír Žák, predseda Poľnoproduktu čiernobalogského družstva. Môj predchodca stavil na peknú politiku. A výsledok? Exekúcia! Platili sme, kým sme mali z čoho. Sme na dne finančných zdrojov, exekútor sa vyhráža predajom majetku, ale dáva nám šancu. Vraj si ho môžeme kúpiť! Založili sme si nové družstvo, prevzali sme

pôdu i ľudí,

aby nestratili zamestnanie, súce maštale sme zaplnili dobytkom, opotrebované stroje nahradili novými. Nuž a bývalé družstvo sme dali do samokonkurzu, ktorý sa však v týchto dňoch končí. Ponúkajú nám budovy, nemáme však istotu, či nám ich prisúdia. Z podporného fondu nám majú poukázať peniaze. Keď ich chceme dostať, potrebujeme znalecký posudok. Ten však nemáme, preto sľúbené peniaze sú hudbou budúcnosti. Okolo posudku sú zbytočné ťahanice. O výsledok, okrem nás, nemá nikto záujem. Urgujeme, píšeme pripomienky, ale zbytočne. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici obálku aj otvoria, ale nás do troch týždňov, to je stanovená lehota, neinformujú. Asi nám nemá kto odpísať. A tak je rozuzlenie odsunuté do nenávratna. Poľnoprodukt gazduje na 2020 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je len 172 ha ornej. Špecializuje sa na chov hovädzieho dobytka, maštaľ zapĺňa 650 kusov, z toho 270 dojníc, od ktorých vlani dosiahli

3800-litrovú

dojivosť. Obilnín sa im priemerne rodí na hektári päť ton, aj tohtoročné predpoklady sú rovnaké. Repka olejná sype z hektára takmer tri tony. Lúky a pasienky ponúkajú dostatok vlastných trávnych porastov. A čo je dôležité, Poľnoprodukt je ziskový.

Trochu sa posťažoval aj Ing. Tomáš Fodor, riaditeľ spoločnosti Rimava v Jeseníku. Na koho? Na Rómov! Nie je to dávno, čo nezákonne vnikli do výkrmne ošípaných a odniesli si troch „bravov“. Nie je to ojedinelý prípad! Nebyť Rómov, ľahšie by sa nám žilo, zdôraznil riaditeľ. Na strážnu službu nemáme peniaze a od pracovníkov nemôžem žiadať, aby hliadkovali v objektoch živočíšnej výroby. Obilniny, krmoviny a cukrovú repu z polí nekradnú. Keď, tak tabak. Spoločnosť hospodári na 3796 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1767 ha ornej. Pšenici sa na 680 ha darilo, v priemere sa jej podľa odhadu urodí 4,5 tony, čo sa týka jačmeňa, ktorý už pozbierali, dosiahli hektárovú úrodu o dve tony nižšiu. Raž, podľa prepočtov, dá trojtonovú úrodu a repka sypala z hektára 2,6 tony. Sľubné sú porasty silážnej kukurice, slnečnice, cukrovej repy i tabaku. Špecializujeme sa na chov oviec, povedal riaditeľ. Súčasných 1400 kusov doplníme v budúcom roku na 4000. Keďže sú

problémy s bačami

a valachmi, lebo sú proti dojeniu, ovce chováme len na mäso, hoci dopyt po výrobkoch z ovčieho mlieka neklesá, ale rastie. Možno neskôr, ak sa na spracovanie ovčieho mlieka prispôsobí mliekareň, pribudne v našom chove dojacie zariadenie. S jahňatami máme dobré skúsenosti, idú na odbyt. S chovom dojníc nemajú problémy. V súčasnosti je priemerná denná dojivosť 17 litrov mlieka, od každej zo 150 kráv. V Bottove stavajú maštale, chov sa rozšíri na 800 dojníc. Na Domafale dávajú dohromady farmu ošípaných na 10-tisíc kusov. Preto, ak sa v Jesenskom hovorí o špecializácii, bude zameraná na chov oviec a ošípaných. Chov hovädzieho dobytka má byť iba okrajovou záležitosťou. Škoda, lebo Gemerská mliekareň potrebuje viac väčších dodávateľov kvalitného mlieka.

S problémami teda zápasia i odberatelia, v tomto prípade Gemerská mliekareň, ale aj dodávatelia na Horehroní aj v blízkosti slovensko-maďarských hraníc. Ale nemuseli by, keby ich riešili aj tí, čo majú na to plné oprávnenie.

Vladimír Levický