Prečo výberové zvýhodnenie?

Verejný záujem je, aby mohli byť vyššie dôchodky

Podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov, ktorý sa od tohto roka vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby (ďalej len SZČO), a zákona o daniach z príjmov, sú osoby, ktoré sú poistené v doplnkovej dôchodkovej poisťovni (DDP), zvýhodnené oproti iným osobám platiacim poistné rovnakého druhu, avšak v inom type poisťovní. Tieto osoby majú možnosť znížiť si daňovú základňu o zaplatené poistné (do výšky 10 % príslušných príjmov a najviac 24-tisíc Sk ročne). Ostatným poistencom sa zaplatené poistné na ich daňovej povinnosti nezohľadňuje. Ide pritom o vynaložené prostriedky na ten istý účel. Ak je osoba poistená v DDP zamestnancom, má i ďalšiu výhodu. Príspevky, ktoré platí za neho zamestnávateľ sú u neho v plnej výške od dane oslobodené. Ak však zamestnávateľ pripoistí zamestnanca v inej poisťovni (opäť s rovnakým účelom), ide o príjem zdaniteľný v plnej výške. Je, pravda, otázne, či tento princíp zabezpečuje rovnosť pred zákonom, ktorú garantuje Ústava SR. Ďalšou výhodou je, že zamestnávateľ tieto príspevky má do stanovej výšky daňovo uznateľné (do 3 úhrnu zúčtovaných miezd poistencov, prípadne do dvojnásobnej výšky, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4). Opäť je tu otázka, prečo, ak zamestnávateľ prispeje zaplatením poistného zamestnancovi do inej poisťovne (na rovnaký účel), musí nájsť na tento výdavok zdroj v zisku po zdanení? Pri tomto právnom stave sa do popredia dostáva i otázka, prečo má „štát“ záujem LEN na tom, aby bolo zvýhodnené poistenie len v jednom type poisťovní. Verejný záujem na tom, aby sa ľudia pripoisťovali sami, pri dnešnej smiešnej výške starobných dôchodkov, by mal byť v každom prípade.

Ďalšou otázkou je, prečo neprešiel návrh MF SR pri príprave novelizácie zákona o daniach z príjmov, aby sa všetkým fyzickým osobám odpočítavalo uvedené poistné v rámci nezdaniteľných súm základu dane. Išlo by o jednotný, spravodlivý a najmä logický princíp. Veď prečo ten, kto je poistený v inej poisťovni, nemá možnosť uvedenej daňovej úľavy? Zvýhodnenie formou zvýšenia nezdaniteľnej sumy má i racionálne jadro, pretože teraz platný systém nie je logický. Ako vlastne spĺňa tento výdavok požiadavku, že je vynaložený na dosiahnutie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov podnikateľa či inej SZČO? Čo ak dosiahne táto osoba stratu? V takom prípade nejde o žiadnu daňovú úľavu. Ak by mal však i ďalšie druhy zdaniteľných príjmov, v rámci nezdaniteľnej časti základu dane by sa mu toto poistné zohľadnilo do stanovenej výšky. Podobne je to i u zamestnanca. Ak je napríklad počas platenia poistného dlhšie chorý alebo má neplatené voľno, je na materskej dovolenke, ako sa mu poistné zohľadní? S nižším príjmom zo závislej činnosti sa mu zohľadní nižšia výška zo skutočne zaplateného poistného (najviac 10 %). Ak má i ďalšie druhy príjmov, tak by sa mu v rámci nezdaniteľnej sumy základu dane zohľadnila iná, vyššia suma.

Dagmar Piršelová