Genetika Európy

Severní Európania sú s najväčšou pravdepodobnosťou potomkami asi päťdesiatich jednotlivcov, ktorí prežili poslednú dobu ľadovú. Nové DNA dôkazy naznačujú, že zopár stoviek lovcov a zberačov z doby kamennej, ktorí ustupovali pred rozširujúcimi sa ľadovcami na Balkán alebo do Španielska, bolo predchodcami mnohých súčasných severných Európanov. Ak je to pravda, severní Európania majú rovnakú genetickú výbavu ako ich predkovia naháňajúci bizónov. Podľa Ryka Warda z Oxfordskej univerzity genetické údaje prekvapujúco ladia s údajmi z archeologických vykopávok. Pred 20 000 rokmi sa populácia Európy utiahla do oblasti, v ktorej neboli ľadovce. Z tejto základnej skupiny sa malý počet jednotlivcov potom stal predchodcom dnešnej (severo)európskej populácie.

Nie je možné presne špecifikovať čísla, ale na vzniku modernej genetickej výbavy sa zúčastnilo približne 1000 jednotlivcov. Je však možné, že ich bolo len asi 50. Podľa medzinárodného tímu amerických a britských vedcov sa severní Európania oddelili od afrických koreňov asi pred 27 000 až 53 000 rokmi. Dôkazy pochádzajú zo štúdií kúskov DNA, ktorá obsahuje individuálne zmeny čo len jedného písmenka v genetickom kóde.

Vedci sa zabrali do štúdia malých molekulárnych rozdielov (jednoduchý nukleotidový polymorfizmus – SNPs), pretože môžu vysvetliť, prečo sú niektorí ľudia citlivejší na choroby ako ostatní. Zároveň slúžia ako nástroj na štúdium našej genetickej histórie tým, že merajú, aké množstvo posunov ľudskej DNA sa časom vyskytlo. Veľa vedcov je

presvedčených, že ľudia pochádzajú z Afriky a potom sa rozšírili a dobyli zvyšok sveta. Ale počas tejto dlhej púte genetická história ľudskej rasy prešla sériou prevratov. Podľa Erica Landera z centra pre genomický výskum v USA znášajú severní Európania SNPs s nigérijskou populáciou.

(kab)