|
|||||||||||||||||
Streda 18.Júla 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nevidiaci s nepočujúcim?Práve takto väčšina národa vníma diskusiu zainteresovaných v kauze Dlhy STV a SRo. Napätie z traumy zaplatenia záväzkov pre Slovenské telekomunikácie (ST) vo výške presahujúcej 600 mil. Sk, ktoré je ohraničené podľa kúpnopredajnej zmluvy pri ich predaji 18. júlom, nepominulo i napriek ubezpečeniu štátneho tajomníka z ministerstva dopravy a spojov D. Faktora o jeho presvedčení, že riešenie sa do toho termínu určite nájde. Peniaze na FNM podľa jeho prezidenta reálne existujú, problémom je spôsob, ako ich preniesť na účet STV (a aj SRo). Tu by sa žiadala odpoveď z rezortu ministerstva financií. Pretože ústredný riaditeľ STV M. Materák, keby aj peniaze dostal, neprevedie ich na účet ST, kým nebude mať od finančníkov a NKÚ podklady, že to môže urobiť. Obáva sa, že ich nesprávnym použitím poruší zákon, čoho dôsledkom by mohlo byť vrátenie peňazí do štátnej pokladnice, penalizácia a trestnoprávne konanie, čo nechce riskovať. Kabinet totiž už pri predaji ST prvýkrát zaváhal, keď pred samotným aktom nedokázal vyrovnať dlhy televízie a rozhlasu, kým to ešte bolo v moci štátu. Potom sa zaviazal, že do troch rokov médiá splatia svoje dlhy, ale táto lehota bola zmenená na 1 rok po podpise zmluvy. To, samozrejme, vyvolalo prinajmenšom stres, odkiaľ získať peniaze. Toľko zatajovaná zmluva o predaji ST, ktorú dosiaľ ministerstvo tak strážilo, by mohla byť aspoň sčasti známa, čo s ľahkosťou potvrdil D. Faktor, hoci M. Materák o to žiadal, no dosiaľ nepochodil. Ten istý štátny tajomník vytýkal ústrednému riaditeľovi STV nízku úroveň konštruktívnosti pri hľadaní možností, ako dostať z FNM peniaze. Napríklad zapracovaním do rozvojového projektu, že sa ich časť použije na oddlženie. Pravda, oddlženie je niečo iné ako rozvoj a vláda tento problém mohla už dávno vyriešiť, keby peniaze dala z rozpočtu na kapitolu STV a účelovo ich viazala tak, ako aj v iných prípadoch. Otázkou je, keď to aktéri príslušných rezortov všetko vedia, prečo už skôr nekonali? Prečo sa riešenie niekoľkých stomiliónových dlžôb tak bagatelizuje a necháva na poslednú chvíľu? Čo sa za tým skrýva? Ďalšou nezodpovedanou otázkou je vytváranie nových dlhov po možnom splatení starých, k čomu STV speje. Chýbajú nové zákony a odsúvanie ich prijatia k tomu tak isto napomáha. Aj samotný manažment STV pri akejkoľvek snahe o reinžiniering, zoštíhľovanie, outsourcing musí hľadať ďalšie rezervy efektívnosti fungovania inštitúcie, prípadne pouvažovať nad účinnosťou týchto krokov. Možno by bolo vhodné urobiť zmeny aj vo filozofii tvorby rozpočtu a povedať si, toľko má na existenciu a s týmito peniazmi musí vystačiť. Alebo, dovoliť si viac, ale aj viac vygenerovať. Martin Krč
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |