Nezdaniteľná časť základu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Môže si starý rodič uplatniť vnuka ako vyživovanú osobu v prípade, ak jeho dcéra (matka vnuka) je rozvedená, ale neuplatňuje si dieťa ako vyživovanú osobu, pretože je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok? Majú spoločnú domácnosť. Môže si tento odpočet uplatniť i dodatočne? Dieťa sa narodilo 20. februára 2001.

- Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sa za vyživované dieťa na daňové účely považuje aj vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie svojho základu dane uplatniť. Ak sú tieto a ďalšie podmienky (domácnosť, vek atď.) splnené, môže si starý rodič vnuka uplatniť ako vyživovanú osobu u svojho zamestnávateľa. V tomto konkrétnom prípade tak mohol spraviť už vo februári.

Uplatnenie vykoná vo vyhlásení k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Nárok na túto nezdaniteľnú sumu preukáže dokladom o oprávnenosti (napr. rodným listom dieťaťa, prípadne potvrdením, že matka dieťaťa poberá rodičovský príspevok alebo jej prehlásením, že nepoberá príjmy, z ktorých by si mohla sama zníženie uplatniť). Túto nezdaniteľnú sumu zamestnávateľ bude môcť po prvý raz uplatniť nasledujúci mesiac po zmene vo vyhlásení. Po skončení roka však bude možné dodatočne tento nárok uplatniť v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ak sa bude vykonávať) alebo pri podaní daňového priznania. Celoročná nezdaniteľná suma bude predstavovať sumu 10 450 Sk (11 mesiacov x 950 Sk).

Spravili sme zamestnankyni za rok 2001 ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. V máji nám priniesla potvrdenie od manžela, ktorý je súkromný podnikateľ, že jeho príjem bol 25 000 Sk. Môžeme jej odpočet na manžela (12 000 Sk) spraviť aj teraz, dodatočne, t. j. spraviť nové ročné zúčtovanie a rozdiel na dani vrátiť, alebo ju máme poslať na daňový úrad?

- Vy ako zamestnávateľ nemôžete v tejto veci spraviť teraz už nič. Uplatnenie manžela mala zamestnankyňa uplatniť u vás do 15. februára 2001. Keďže je už po 31. marci 2001, t. j. po termíne, dokedy bolo možné najneskôr vykonať ročné zúčtovanie, nové spraviť nemôžete. Iná by bola situácia, ak by ste sa pomýlili. Potom by ste museli vrátiť vzniknutý preplatok na dani v trojročnej lehote. Tu však spravila chybu zamestnankyňa. Zákon na takéto situácie „nemyslí“. Jediná možnosť je, že si podá dodatočné daňové priznanie. V potvrdení o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti a zrazených preddavkoch na daň jej však musíte vyznačiť, že je vystavené na jej žiadosť a že bolo vykonané ročné zúčtovanie s konkrétnym výsledkom (vyrovnanie daňovej povinnosti - aby nedošlo napr. k dvojitému vráteniu dane). Zamestnankyňa však musí počítať s tým, že správca dane, keďže priznanie bude podávať po termíne, ju môže sankcionovať. Túto skutočnosť je potrebné zvážiť a prerátať si konečný efekt. Podľa § 67 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov môže správca dane zvýšiť daň až o 10 % v prípade, ak nebolo daňové priznanie podané včas.

Zamestnanec k nám nastúpil 1. júla 2001 do zamestnania. Dovtedy bol dobrovoľne nezamestnaný. Zaujíma nás, či mu budeme môcť vykonať ročné zúčtovanie (ak nebude mať ďalšie príjmy) a ak áno, koľko z nezdaniteľnej sumy môžeme odpočítať a či zdravotné poistenie, ktoré si prvý polrok platil sám, mu môžeme odpočítať pri výpočte základu dane?

- Ak budú splnené potrebné podmienky, ročné zúčtovanie mu budete môcť vykonať. Základnú nezdaniteľnú sumu základu dane mu odpočítate v plnej - nekrátenej výške (38 760 Sk) za predpokladu, že nejde o poberateľa starobného dôchodku. Pokiaľ však ide o zdravotné poistenie, na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti mu nemôžete zohľadniť platby, ktoré si platil ako „ostatný“ poistenec. Na uvedené účely mu možno zohľadniť len povinné poistné, ktoré je povinný platiť ako zamestnanec. V čase, keď bol dobrovoľne nezamestnaný síce toto poistné bol povinný platiť, ale nie ako zamestnanec. Náš daňový zákon tento druh poistenia nezohľadňuje pri výpočte celkovej daňovej povinnosti fyzickej osoby.

Zamestnanec okrem príjmu zo závislej činnosti má aj príjem za prenájom (každý rok podľa dohody). Ak bude mať za prenájom príjem 10 000 Sk, bude si musieť podať daňové priznanie za predpokladu, že iné príjmy mať nebude? Budeme mu môcť vykonať na jeho žiadosť ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti?

- Odpoveď závisí od toho, čo zamestnanec prenajíma. Ak ide o prenájom nehnuteľnosti (napr. garáž, byt, záhrada, chata), potom si bude musieť podať daňové priznanie bez ohľadu na výšku príjmu. Nezáleží ani na tom, či je tento prenájom pravidelný alebo príležitostný. Predpokladám, že spolu s príjmami zo závislej činnosti bude celkový príjem vyšší ako 10 000 Sk.

Ak by však išlo o prenájom hnuteľnej veci (napr. vŕtačka, kosačka, auto) treba rozlíšiť, či ide o pravidelný alebo príležitostný prenájom. Ak ide o pravidelný príjem, platí o podaní daňového priznania to, čo je uvedené pri prenájme nehnuteľnosti (bez ohľadu na výšku príjmu podať priznanie). Ak by však išlo o príležitostný prenájom hnuteľnej veci, potom v prípade, ak príjem nepresiahne za rok (zdaňovacie obdobie) sumu 10 000 Sk, ide o príjem od dane oslobodený. Ak tento zamestnanec bude mať okrem príjmov zo závislej činnosti len takýto príjem, daňové priznanie nebude musieť podávať a ročné zúčtovanie na jeho žiadosť bude možné vykonať. Bližšie pozri ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 a § 38 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.

Dagmar Piršelová