Premyslená skúška českej suverenity?

V modernej a jednotnej Európe sa neriešia veci z pozície sily

Mierové využívanie jadrovej energie je suverénnym právom každého národa. Toľko litera medzinárodného zákona. Je to aj právo českého národa, ktorý ho patrične využíva. Avšak na bežného člena tohto národa musia posledné udalosti okolo Jadrovej elektrárne Temelín (JETE) pôsobiť mimoriadne zmätočne. Po minulotýždňovom stanovisku nemeckého ministerstva životného prostredia vyzývajúcom na odstavenie JETE sa množia otázky a „tučnejú“ fámy. Prežije elektráreň nepriazeň susedných štátov? Bude zapojená do energetickej siete? Prídu tisíce ľudí o prácu? Zbúra sa nakoniec mnohomiliardová stavba? A nie je to všetko iba premyslená skúška suverenity Českej republiky? Vyššia hra energo-ekonomických záujmov? Lebo potom by to už nebola iba česko-rakúsko-nemecká záležitosť, ale aj záležitosť Slovákov a iných národov, keďže úspešné odstavenie Temelína by sa dalo považovať ako precedens a spôsob ako „vysporadúvať veci“ v menších a v zraniteľnejších krajinách.

Presnú odpoveď nikto nepozná, hoci scenárov je viacero, pričom v najväčšom rozpore je český variant o sprevádzkovaní JETE a rakúsko-nemecký návrh na odstavenie a následnú demontáž elektrárne. Jedinú istotu majú zatiaľ České energetické závody (ČEZ), ktoré doteraz do elektrárne investovali 91 miliárd Kč (okolo 145 mld. Sk). Podľa prepočtov spoločnosti by sa celková škoda odstavenia JETE vyšplhala na 115 miliárd korún (145 mld. Sk), čo by pre ČEZ znamenalo absolútny kolaps. Základný kapitál spoločnosti totiž predstavuje asi polovičku tejto sumy. Automaticky by to zotáznilo priebeh privatizácie ČEZ a hodnota firmy (odhaduje sa na 100 mld. Kč) by dramaticky klesla. O prácu by prišlo 5000 ľudí. Český štát by však neplakal len nad zvýšením krivky nezamestnanosti. Štát je majoritným vlastníkom firmy a garantom veľkých medzinárodných pôžičiek. Po definitívnom rozhodnutí o odstavení jadrovej elektrárne by veritelia (finančné ústavy) zrejme okamžite požiadali o splatenie svojich pôžičiek, ktoré celkovo dosiahli výšku 54 miliárd Kč (68 mld. Sk). Odkiaľ by takú sumu štátna pokladnica zrazu zobrala, keď sa naopak tešila na prísun financií z privatizácie ČEZ? Ako by to zamávalo s rozpočtom? Čo by to prinieslo v českej domácej politike v pohnutom predvolebnom období - politickú destabilizáciu? Ako by to pozmenilo eurointegračné šance Česka?

Aj napriek tomu, že sa nemecký šéf diplomacie Joschka Fischer poponáhľal Čechov ubezpečiť, že stanovisko spolkového ministerstva životného prostredia, ktorému šéfuje Jürgen Trittin, nie je oficiálnym stanoviskom nemeckej vlády, Praha je skeptická. Hovorkyňa spolkovej vlády Charima Reinhardtová totiž potvrdila, že to postoj vlády je. Ďalší politici tiež hovoria opak. V máji spolkový kancelár Gerhard Schröder síce povedal, že Nemecko nikomu nepredpisuje, akým spôsobom vyrábať energiu, ale je v jeho záujme, aby prihraničné jadrové elektrárne boli bezpečné. Menej vyhýbavú dikciu má okrem Trittina aj spolkový minister hospodárstva Werner Müller, bavorský premiér Edmund Stoiber a bavorský minister životného prostredia Werner Schnappauf: zrušiť zbytočnú elektráreň v Temelíne. Čo aj vytvorením špeciálnych fondov, aby celá záťaž nepadla na Čechov. Trittin sa odvoláva na štúdiu nemeckej Spoločnosti pre bezpečnosť zariadení a reaktorov, podľa ktorej by JETE v Nemecku súhlas na prevádzku vôbec nedostala.

Zaujímavé však je, že okrem Rakúska a teraz už aj Nemecka, názory ostatných členských krajín EÚ sú v prospech JETE. O dôvere bezpečnosti elektrárni svedčí aj fakt, že komisári EÚ Temelín nezaradili medzi tie elektrárne, ktoré by z dôvodov bezpečnosti bolo treba zavrieť. Nemecká výzva Prahe, ako sa dalo očakávať, spôsobila najviac radosti Rakúšanom, ktorí boli doteraz v „krížovej výprave“ proti JETE osamotení. Je len otázkou dní, kedy aj Viedeň oficiálne vyzve vládu ČR, aby odstavila Temelín. Rakúska šéfka diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli stanovisko Berlína voči JETE podporila, lebo vraj naplno odzrkadľuje doterajšie rakúske pochybnosti. Rakúsky minister pre životné prostredie Wilhelm Molterer zasa poznamenal, že Temelín sa teraz stáva už aj európskym problémom. Najradikálnejší aj naďalej zostáva hornorakúsky hajtman Josef Pühringer, ktorý Temelín spája s uzavretím kapitoly o energetike a českými šancami na vstup do EÚ. Doslova nebezpečne pritom znejú jeho slová: „Dúfam, že Nemecko, ktoré je v EÚ veľmi silné, sa bude angažovať aj v Bruseli... Tam totiž leží páka proti Temelínu. Nemecko má totiž vďaka svojej sile a veľkosti silnejšiu pozíciu v Bruseli ako ktorýkoľvek štát EÚ.“ Moderná a zjednocujúca sa Európa má byť totiž aj o tom, že vytvára dobu, keď sa veci neriešia z pozície sily, ale zohľadňujú sa záujmy všetkých strán. Zohľadnia sa energetické záujmy ČR?

Iaromír Novák