Hospodársky denník
USD50,044 Sk
EUR42,595 Sk
CHF28,173 Sk
CZK1,262 Sk
  Streda  18.Júla 2001

Svet bude už bezpečnejší?

Plusy a mínusy amerického protiraketového dáždnika

„Keď je jadrová hlavica zasiahnutá, najhoršie, čo sa môže stať, je, že padnú na zem nejaké väčšie kusy plutónia alebo materiálu z bomby, možno aj niekoho zrania, ale pravdepodobnosť zranenia z pádu meteoritu je omnoho väčšia.“ (...) „Som proti národnému raketovému systému. Stačí sa pozrieť na cenu. Clinton minul na každý test 100 miliónov dolárov. Bush plánuje na systém použiť 8 miliárd dolárov z financií daňových poplatníkov. Ale systém zaznamená skôr len malý úspech. Najmä pre reakciu ostatných krajín. Je po studenej vojne a NMD predznamenáva, že USA žijú stále s pocitom strachu z odvety.“ Dve za všetky (veľmi podobné) reakcie čitateľov amerických denníkov rozdeľujú aj americkú spoločnosť na prívržencov a odporcov NMD. Tie prvé sa točia okolo peňazí daňových poplatníkov, tie druhé skôr okolo modernizácie americkej výzbroje a zachovania pracovných miest. A to ešte nespomíname zbrojársku loby. Podobne je to však aj v prípade amerických kongresmanov. Systém skutočne zhltne väčší balík financií, ako sa plánoval. Bush požiadal Kongres na rok 2002 o 8,3 mld. USD na výskum a testy NMD, teda približne o 3 mld. viac ako v roku 2001. Pritom „Syn hviezdnych vojen“, ako systém v USA sa dá podľa amerických odborníkov ľahko znefunkčniť útokmi tisícok minibômb, vypustených nezávisle od seba na určité ciele. Táto metóda, ktorá sa dá realizovať napríklad pomocou balónov, je ľahko dostupná a veľmi účinná, čo môžu využiť najmä darebácke (pre USA) krajiny a teroristi typu Osama bin Ladína. Americká interná štúdia Oddelenia obrany, ktorú vedie Úrad pre operačné testy a vyhodnotenie, v auguste minulého roka uviedla, že celý protiraketový systém bol zle časovo naplánovaný a organizačne od začiatku aj slabo zvládnutý (preto došlo k neúspešným pokusom za čias Clintonovej administratívy). Kladie si však zároveň otázku, či ho možno efektívne odštartovať v roku 2005. Teda nie v roku 2004, ako to chce Bush, aby stihol zaznamenať úspech pred koncom svojho prvého funkčného obdobia.

Hocako, úspech štvrtého testu (prvého za prezidentovania G. W. Busha) však dáva nádej, že Bush potrebné financie z Kongresu dostane. Nechajme bokom tvrdenia amerických expertov na kontrolu výroby zbraní, ktorí tvrdia, že NMD nielen roziskrí preteky v zbrojení, ale aj rozšíri počet jadrových štátov a ohrozí svetový mier a bezpečnosť. NMD je tu podľa Bushovej administratívy na to, aby USA a jej spojencov chránilo od útokov nebezpečných krajín. Aby zachytilo raketu s jadrovou hlavicou skôr, než by dopadla na územie USA. Štvrtý pokus obrannej rakety s váhou vyše 50 kilogramov dokázal, že raketa zneškodní modifikovanú medzikontinentálnu balistickú strelu, ktorá predstavovala útočnú raketu s jadrovou hlavicou, a to po 20 minútach od odpálenia, vo výške 230 kilometrov. Je len teraz otázne, aká frekventovaná daná presnosť bude aj v budúcnosti.

Pokiaľ ide o Rusko, Čínu a ďalšie krajiny, ktoré z NMD majú obavy, základom je, či zmluva o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972 zostane zachovaná. Samotná zmluva zakazuje jadrové hlavice vo výbave národných obranných systémov. Teda by došlo k porušeniu ABM zo strany USA. No niektorí americkí experti pripúšťajú, že pri určitých modifikáciách by k porušeniu dôjsť nemuselo. Faktom totiž je, že najmä Rusko na čele s Putinom bude musieť skôr či neskôr zmeniť svoje stanovisko a prispôsobiť zahraničnú politiku už rozbehnutému systému NMD. Otázkou je len ako?

Časopis Times pred časom v tejto súvislosti napísal, že 10 rokov od konca studenej vojny majú USA stále okolo 5400 jadrových hlavíc na interkontinentálnych balistických strelách, ktoré možno odpáliť zo zeme a z vody a 1750 nukleárnych bômb, ktoré možno odpáliť z bombardérov B-2 a B-52, ako aj 1670 „taktických“ jadrových zbraní. Od roku 1997 na základe schválenia prezidentom Clintonom je viac ako 2000 bojových hlavíc v pohotovosti s možnosťou odpálenia zo zeme a z mora v priebehu 30 minút po možnom útoku zo strany Ruska, Číny alebo iných krajín. Podľa magazínu by útok USA (so spomínanou „výbavou“) na ruský raketový systém či iné nukleárne zbrane zároveň dokázal zabiť 8 až 12 miliónov Rusov. Podľa ďalšej americkej bezpečnostnej štúdie by ponorky, ktoré dokážu niesť 192 nukleárnych hlavíc, by pri útoku na ruské mestá mohli spôsobiť smrť 50 miliónom ľudí. A teraz si zoberme rozpočty Ruska a USA. Výdavky na obranu, ktoré Duma odhlasovala na rok 2001, dosahujú 42 mld. USD, pričom z toho na obranu je 5 mld. USD. Ak by sme to aj prerátali na paritu kúpyschopnosti, je to o niečo viac, ale stále menej ako minie americká obrana - 330 mld. USD.

Je nepochybné, že Putin má strach z perspektívy pôsobenia NMD, ktorý absolútne rozvráti ruskú jadrovú mocnosť a vytvorí z USA hyperveľmoc. Bez strachu z odvety. Pravda, ak nepočítame práve tie malé diery v systéme, kadiaľ sa prešmyknú spomínané tisícky minibômb, ktoré môžu USA ohroziť rôznymi spôsobmi práve darebácke krajiny.

Putin však inú voľbu mať nebude. Potrebuje totiž finančnú podporu USA a už teraz je zrejmé, že rozpočet nebude taký silný, aby mohol začať nukleárne preteky s USA. Okrem toho, ak sa niekto potrebuje pred nebezpečnými krajinami brániť, je to práve Moskva, ktorá susedí s moslimskými krajinami. S Čečenskom, s krajinami na Kaukaze a pod. Práve Rusko je čoraz viac zatláčané do tohto bahna militantnej nenávisti. Preto by mali obe krajiny viac uvažovať o spoločnom postupe. Veď by si samy USA pomohli tým, že by „špinavú prácu“ s fundamentalistami z ruskej periférie presunuli na Moskvu samotnú.

Slávka Blazseková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.