Boj o zákazníka na bode varu II

Končí národné plynárenstvo?

Včera sme uverejnili prvú časť názorov, ktoré v ČR odznievajú v súvislosti s privatizáciou a liberalizáciou trhu so zemným plynom. Dnes redakčnú exkurziu do tejto sféry uzatvárame druhou časťou článku.

Pokiaľ bude zvolený variant „českého“ prepojenia Jamalu s Transgasom, bude potrebné pokračovať s výstavbou ďalej na juh a prepojiť systém s rakúskym plynovodom WAG, prípadne so systémom v Maďarsku. Odstránila by sa tak nevýhoda izolovaných napojení strednej Európy na ruský systém a súčasne dostane možnosť ďalších prepojov: napríklad na alžírsky plyn cez taliansky systém alebo turkmenistanský plyn cez napojenie na turecký projekt „Blue flame“.

Synergický efekt

Na tému „strategický investor“ sa toho povedalo už veľmi veľa. Od prvých úvah na začiatku deväťdesiatych rokov sa zjednotil názor na to, aký by taký investor mal byť, čo by mal spĺňať a aký prínos sa od neho očakáva. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základnou požiadavkou je podmienka zachovania plnej funkcieschopnosti českého plynárenstva, zachovanie dodávok plynu a zabezpečenie ďalšieho rozvoja. Významná je aj podmienka zachovania alebo skôr posilňovania strategickej bezpečnosti ČR. Od investora sa očakáva skúsenosť v odbore (myšlienka vstupu inštitucionálnych investorov, teda bánk, poisťovní alebo fondov už neplatí), dostatočná ekonomická sila (plynárenstvo bude potrebné „preniesť“ cez úskalie poklesu konkurencieschopnosti po liberalizácii cien) a „bezúhonnosť“, teda eliminácia možných konfliktov vlastných podnikateľských záujmov so záujmom rozvoja českého plynárenstva. Zatiaľ je známych 15 spoločností, ktoré prejavili záujem byť strategickými investormi v českom plynárenstve. Ide o firmy RWE spolu s Wintershallom, Gaz de France spoločne s Ruhrgasom, SNAM s Italgasom, E.ON, ÖMV, Öberösterraichische Ferngas, VNG, Bauer and Bernstein LLC, GasInvest, Enetra, Horizont Investment Company, Edison Gas a Manro Helden Trading.

Výber medzi nimi bude nepochybne prebiehať na základe zvažovania toho, ako títo investori spĺňajú jednotlivé kritériá. Favoritom je duo Ruhrgas a Gaz de France. Je veľmi pravdepodobné, že sa k nim automaticky priradí i nemecká spoločnosť VNG - dcéra Ruhrgasu - operujúca na teritóriu bývalej NDR. Hovorí sa aj o pristúpení tandemu SNAM/Italgas (konzorcium GdF, RG a SNAM sa dosť úspešne uchádza aj o získanie slovenského plynárenstva). Pokiaľ by takéto zoskupenie skutočne vzniklo, nie je pravdepodobne potrebné o privatizačnom víťazovi pochybovať. Druhú skupinu tvorí rakúsky ÖMV (jeho nevýhodou je výrazne nižšia kapitálová sila v porovnaní so spomínaným konzorciom), ďalej tandem nemeckých firiem RWE a Wintershall (významnejšiu plynárenskú skúsenosť má iba Wintershall), nemecký koncern E.ON (tomu zatiaľ chýba plynárenská skúsenosť a rád by ju získal prostredníctvom českého plynárenstva).

Záver pelotónu tvoria spoločnosti, ktoré buď nedisponujú dostatočným vlastným kapitálom (hrozba privatizácie „českou cestou“), alebo celkom nezodpovedajú niektorému zo stanovených kritérií.

Víťazstvo „veľkého“ konzorcia má nepochybne priaznivé dôsledky na stabilitu plynárenského podnikania v ČR (tu rozhoduje nielen jeho finančná sila, ale aj dlhoročná skúsenosť), ale aj na urýchlenie integrácie do európskeho systému (ide o konzorcium najväčších a najsilnejších európskych plynárenských spoločností). V prípade očakávaného úspechu pri privatizácii slovenského SPP dôjde k opätovnému, tentoraz kapitálovému prepojeniu českej a slovenskej časti Transgasu s mimoriadnym synergickým efektom.

Tretie tisícročie

O plynárenstve sa niekedy hovorí ako o odbore pre 21. storočie. Dôvody sú ekologické (ide o palivo s veľmi nízkou emisnou úrovňou), ekonomické (okrem veľmi rozsiahlych potvrdených svetových zásob tu pôsobí aj rastúca miera vyčerpanosti tradičných uhľovodíkových palív – uhlia a ropy). Uvedomenie si rastúcej dôležitosti zemného plynu v energetickej bilancii Európy viedlo EÚ k prehodnoteniu pravidiel, ktoré pre európske plynárenstvo tradične platili (Smernica 98/30 o liberalizácii trhu so zemným plynom, Európska energetická charta). Česká republika ako signatár charty je povinná v súlade s týmito záväzkami postupne otvoriť svoj trh s plynom. V rámci negociácií o pristúpení k EÚ požaduje ČR prechodné obdobie tak, aby sa prvé otvorenie (19 %) začalo od januára roku 2005. Je otázkou, či počas rokovaní nedôjde (tak ako pri elektrine) k skráteniu prechodného obdobia. Otvorenie trhu s plynom predstavuje systémovú zmenu v podnikaní. Oddelenie obchodu s plynom od jeho prepravy, spoločne s programovým umožnením prístupu ďalších subjektov do prepravných a distribučných sietí, znamená vznik konkurenčného prostredia v oblasti obchodu so všetkými dôsledkami na pokles konečnej ceny plynu pre odberateľa. Podmienkou je dobre fungujúci Energetický regulačný úrad.

Rozbitie národných obchodných monopolov povedie k prehĺbeniu špecializácie firiem na obchod alebo na výkon prepravných služieb. Ide však o proces, ktorého tempo je vymedzené spomínanou smernicou. Zámerom českej vlády zrejme najlepšie zodpovedá postup, ktorý uplatňuje Gaz de France, teda plné využívanie lehôt a minimálnych kvót citovanej smernice. Akokoľvek je takto vedený proces dlhší, než v prípade rýchlejšej liberalizácie trhu (čo smernica tiež umožňuje), poskytuje dobrý časový priestor na vnútornú zmenu štruktúry plynárenských spoločností, na zmenu ich organizácie, účtovných systémov, vzťahu k zákazníkom a pod. Pre spotrebiteľa to síce znamená určité odďaľovanie možnosti slobodnej voľby dodávateľa plynu, ale na druhej strane to prináša istotu systémovej stability.

Pri obmedzenom a teritoriálne nie príliš „šťastne“ rozmiestnenom počte producentských krajín (s výnimkou Nórska, Holandska či Veľkej Británie, ležia rozhodujúce ťažobné oblasti v krajinách politicky alebo hospodársky málo stabilných či vzdialených od miesta spotreby), sa môže obchod s plynom stať predmetom obmedzenej konkurencie zdrojov; vlastný konkurenčný „boj o zákazníka“ však bude prebiehať na úrovni mnohých subjektov, ktoré nemusia byť nevyhnutne nadviazané iba na jedného producenta. České plynárenstvo v tejto zmenenej situácii musí reagovať rovnako, ako už k tomu boli okolnosťami donútené ostatné energetické firmy krajín EÚ.

(Hd, vs)