Keby sme na to mali

Komentuje Ivan Klačanský

Niektoré kráľovské rodiny v posledných rokoch prekvapili svojich „poddaných“ peknými gestami skromnosti. A bolo to v krajinách, v ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa vysoko prevyšuje náš produkovaný na Slovensku. Pravdaže, im je hej. Lenže aj tak, popri svojich súkromných kráľovských majetkoch, majú svoje apanáže a rozhodli sa nerozhadzovať. A keby sa aj rozhodli rozhadzovať peniaze, majú z čoho, nehrozí im, že budú musieť v budúcich rokoch svoje veľkorysé gestá, veľkorysé slávnosti a pompéznosti poriadne priškrtiť. Na rozdiel od nich slovenskej ekonomike reálne hrozí, že všakovaké parády si bude v budúcich rokoch musieť odriecť a požičané ťažko splácať.

Už niekoľkokrát som si pomohol podobenstvom o rodine ako základnom článku hospodárstva. Rodina, farmár, otec či hlava rodiny si dobre rozmyslí, či si niečo môže dovoliť kúpiť na splátky, ak nemá istotu, že to bude mať z čoho aj splatiť. Na rozdiel od tohto veľmi zrozumiteľného ekonomického správania sa rodiny „nárokovanie štátnych úradníkov“ až po najvyššie vedenie dostalo teraz zelenú v podobe „požehnania“ mať takéto nároky. Občan ešte nezabudol na škandálik s nákupom auta v Prešove, a už sa dozvedá, že vlastne nič sa nestalo. Aj na ministerstvách riaditelia sekcií a generálni riaditelia iných ústredných orgánov štátnej správy sa môžu voziť v autách za 1,3 milióna korún. Poskytnúť takúto nákladnú parádu (a neodôvodnenú, lebo podobné dobré služby robia aj autá za 750- až 800-tisíc korún) v časoch, keď vo viacerých nemocniciach zastavili odber krvi, zastavili odbery pre nedostatok striekačiek atď., a keď nie je jasné z čoho bude financovaná ďalšia podpora bytovej výstavby, je viac než nezodpovedné.

Veľmi nerád pripomínam a beriem si na pomoc príklady z minulého režimu, ale päťdesiatnici a starší si to pamätajú. Nie každý funkcionár mal nárok na šesťstotrinástku a na limuzínu ZIL a podobné „ameriky“ si mohli dovoliť iba skutočne tí najvyšší. Čo zabráni tomu, aby sa hlava-nehlava nenakupovali drahé zahraničné autá? Nič, celkom nič, veď podľa stupňa, na ktorom poste riadia, majú na to nárok. A nech sa opováži „nákupca“ túto sumu nerešpektovať. Kam sa tou cestou dostaneme, netreba ani pripomínať. Človek si však už niekedy pripadá tak, akoby zajtra mala nastať potopa sveta. Možnože aj, a to sa vládni byrokrati už dozvedeli!