Hranica krachu a prežitia

Nevarovali ich ani časté nútené dovolenky

Situácia v Novom Calexe je už dlhší čas zložitá a v poslednom období vyústila do krízy, keď na pôde podniku sa uskutočnilo niekoľko protestných akcií zamestnancov spojených s okupačnými štrajkami. Za stav, v ktorom sa momentálne nachádza jediný slovenský výrobca chladničiek a mrazničiek, je podľa mienky väčšiny zamestnancov zodpovedný štát, ktorý ako majoritný a neskôr stopercentný vlastník nedokázal spoločnosť efektívne spravovať. Napriek tomu, že firma má na tento rok podpísané kontrakty na tovar v hodnote 2 mld. Sk, situácia v spoločnosti sa stala nezvládnuteľná a jediným východiskom je konkurz. Predbežným správcom konkurznej podstaty je Matej Vida, ten by mal podľa odborárov predložiť návrh na vyhlásenie konkurzu čo najskôr, lebo zamestnanci dostali posledné výplaty 11. júna a na ďalšie mzdy už financie jednoducho nie sú. Aby nezostali celkom bez peňazí, musia podľa neho dostať aspoň možnosť zaevidovať sa na úrade práce. Slovensko tak zrejme bude „bohatšie“ o ďalšiu

hladovú dolinu,

v ktorej bude po krachu zlatomoravského Nového Calexu približne 40-percentná nezamestnanosť. Aj v tomto prípade sa opäť potvrdilo, že štát nepatrí k tým vlastníkom, ktorí sa o svoj majetok dokážu postarať. Nový Calex mal problémy od svojho vzniku, hoci ročne dosahoval tržby okolo 2 mld. Sk a až 75 % produkcie vyvážal do zahraničia, stále sa potácal na hranici prežitia a krachu. Svoj podiel viny na tomto stave rovnakým dielom majú všetky vlády. Bol to štát, ktorý si hneď v začiatkoch existencie Nového Calexu nesplnil záväzok z uznesenia vlády 202/97 a nevložil do podniku svoj majetkový vklad. Ďalšou veľkou stratou pre podnik bol odchod potenciálneho zahraničného partnera, medzinárodnej spoločnosti Brandt Groupe, ktorá s vedením firmy rokovala už počas pôsobenia terajšej vlády. Tá však

nebola schopná

usporiadať majetkovoprávne vzťahy a Brand Groupe zo Slovenska odišiel. Rozhodli sa investovať v Poľsku, kde kúpili konkurenčnú spoločnosť Polar Wroclaw, čo sa okamžite prejavilo snahou obsadiť trhy v Česku i na Slovensku a vytlačiť z nich slovenského výrobcu.

Zjednodušene možno dodať, že spomínané majetkovoprávne vzťahy boli nevyjasnené predovšetkým medzi štátnymi inštitúciami, ktorými bolo ministerstvo financií s Colným riaditeľstvom a ministerstvo hospodárstva. Ďalším nesplneným prísľubom vlády bolo zvyšovanie základného imania, na ktorom sa akcionári dohodli na valnom zhromaždení v decembri 1999. Svojím vkladom mal štát zvýšiť svoj podiel v Novom Calexe z 51 % na 65 %. Nestalo sa tak a podľa vyhlásenia vtedajšieho predstavenstva Nového Calexu všetky snahy vedenia firmy riešiť vzniknutú situáciu „...končili

na mlčanlivosti

ministerstva financií“. Takmer presne pred rokom vyústilo neriešenie situácie v podniku ku kríze, keď sa Nový Calex ocitol bez zdrojov a nemal peniaze na financovanie výroby. V tomto období sa stretlo vedenie spoločnosti a zástupcovia odborárov s premiérom M. Dzurindom, ktorý prisľúbil oživenie výroby, zvýšenie základného imania Nového Calexu a aktívnu snahu čo najskôr nájsť pre podnik zahraničného investora. Krátko na to sa štát stal 100-percentným vlastníkom Nového Calexu a vláda schválila štátnu garanciu na úver v hodnote 300 mil. Sk. Krach podniku bol teda zažehnaný a podnik začal znovu vyrábať. Žiaľ, iba na pár mesiacov. Už od začiatku tohto roka zostávali jeho zamestnanci čoraz častejšie na nútenej dovolenke, počas ktorej poberali iba 60-percentnú náhradu mzdy a od januára do júna odpracovali iba 25 pracovných zmien. Hľadanie investora, ktorý by Nový Calex postavil na nohy, nebolo úspešné. Investovať do podniku s nevyjasnenými vzťahmi a so zastaranou technológiou odmietla spoločnosť Whirlpool i Elektrolux. Tieto firmy sú spolu so spoločnosťou Grand Groupe

najväčšími hráčmi

na trhu s bielou technikou v Európe. Prvá z nich investovala v Poľsku, Whirlpool stavia svoj závod v Česku a Elektrolux sa rozhodol pre Maďarsko. Záujem o návrat do Zlatých Moraviec neprejavil ani Samsung a krachujúci Nový Calex tak zostal bez nádeje, že sa dostane pod „ochranné krídla“ silného zahraničného investora. Vinu na tomto stave má podľa zamestnancov podniku vláda, ktorá nekonala v čase, keď vzniklo podozrenie, že niektorí členovia bývalého predstavenstva prostredníctvom svojich „eseročiek“ tunelujú fabriku, a ktorá nebola schopná včasným usporiadaním majetkovoprávnych vzťahov pripraviť podnik na vstup strategického investora. Zrejme aj preto tak búrlivo reagovali na výrok zástupcu Slovenskej konsolidačnej banky a predsedu predstavenstva Pavla Szemzöa, ktorý tisícke zamestnancov na jednom z protestných zhromaždení povedal: „Nemyslite si, že štát sa o vás bude starať večne.“

Pavol Ivan