Život v skleníku

Tisícky drobných úkazov varujú, že klimatická zmena, vyvolávaná nadmerným spaľovaním, je už tu. Pre prudko vzrastajúcu teplotu v Arktíde sa roztápajú ľadovým medveďom snehové brlohy a mláďatá sa príliš skoro ocitajú napospas drsnej prírode. Ľadovce rýchlo ubúdajú a hladina morí stúpa. Ľuďom na malých ostrovoch a v deltách veľkých riek voda čoskoro zaplaví domovy. Obsah skleníkových plynov v ovzduší stúpa. Vzduchové bubliny v ľadovcoch prezradili, že koncentrácie oxidu uhličitého za posledných sto rokov stúpli o štvrtinu. Za ten čas sa zvýšila priemerná teplota na Zemi o 0,6 stupňa Celzia. Predchádzajúce zvýšenie o jeden stupeň Celzia sa odohralo počas 10 000 rokov.

Aj napriek zlyhaniu posledných klimatických konferencií v poslednom desaťročí treba povedať, že žiadny štát hrozbu klimatických zmien oficiálne nespochybnil. Za prognózami narastajúceho skleníkového efektu totiž stojí dôveryhodný Medzinárodný panel klimatickej zmeny (IPCC), ktorý pod hlavičkou OSN združuje viac ako 2000 vedcov a zhromažďuje poznatky z najrôznejších vedných odborov. Rada IPCC dospela k varujúcemu záveru, že obdobie, keď sme mohli narastaniu skleníkového efektu odolávať bez väčších následkov, je už preč. V minulosti vypustené emisie sa pre značnú zotrvačnosť klímy a trvanlivosť skleníkových plynov naplno iba prejavia a nemôžeme proti tomu nič robiť.

Proces globálneho otepľovania postupuje oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci tvrdia, že na základe najnovších meraní zistili, že pri písaní poslednej správy pred šiestimi rokmi celý problém značne podcenili. Podľa súčasných odhadov sa teplota na celom svete zvýši v priemere o 5,8 stupňa do konca tohto storočia, čo je takmer dvojnásobný nárast oproti pôvodne predpokladanému nárastu teploty. To bude mať za následok obrovské suchá a neúrodu, šírenie chorôb, ničivé búrky a záplavy. Najviac postihnuté budú rozvojové krajiny. Vedci varujú pred spochybňovaním vedeckých dôkazov o dosahu produkcie skleníkových plynov na globálne otepľovanie.

Čo je vlastne skleníkový efekt? Predovšetkým záruka života na Zemi. Vďaka nemu nemá zemský povrch priemernú teplotu mínus 18 stupňov Celzia, ale o tridsaťtri stupňov vyššiu : +15 stupňov Celzia. Na tomto prirodzenom skleníkovom efekte majú podiel predovšetkým vodná para a oxid uhličitý a ich schopnosť prepúšťať svetelné lúče a naopak pohlcovať a odrážať dlhovlnné infračervené lúče, ktoré vydáva Slnkom rozohriata Zem. Takéto plyny pôsobia ako sklo v skleníku - odtiaľ názov javu. Z vesmíru - od Slnka - tak príde na Zem energia, ale späť do vesmíru sa jej odrazí iba časť. Zadržaná energia zvyšuje teplotu zemskej atmosféry i zemskej kôry. Skleníkový efekt je jedným z mechanizmov, ktorý udržuje prírodnú rovnováhu. Pre najrôznejšie ľudské činnosti sa však podiel takto pôsobiacich plynov v atmosfére zvyšuje.

V súčasnosti žije 46 miliónov obyvateľov v miestach, ktoré sú priamo ohrozené záplavami spôsobenými hurikánmi, tornádami, tajfúnmi... Ak sa zdvihne hladina pre topiace sa ľadovce o 50 cm, počet ohrozených ľudí sa zdvojnásobí. Z postihnutých miest budú „skleníkoví utečenci“ utekať do vnútrozemia, z miest kriticky ohrozených suchom zas na pobrežie. Člen rady IPCC Watson pripúšťa pri súčasných plytvavých energetických trendoch reálnu možnosť zvyšovania hladiny morí i o celý meter, čo podľa neho bude znamenať zaplavenie veľmi nízko položených riečnych delt, ohrozenie malých ostrovných štátov a exodus desiatok miliónov

Vedci už dlho upozorňujú na potrebu zmeny filozofie. Zdá sa, že zatiaľ bez väčšieho výsledku. Podľa nich väčšina klimatických rokovaní politikov a priemyselníkov sa koná iba preto, aby si štáty pre seba našli najvýhodnejšie podmienky a nemuseli emisie prakticky znižovať. Tento postoj je veľmi krátkozraký a nie je ďaleko obdobie, keď zaň zaplatia ďalšie generácie.

(mb)