Vecné bremeno a daň za dar

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

V rámci prevodu nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno. Z čoho sa vypočíta základ dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, keď cenu vecného bremena nevieme určiť?

- Keďže neuvádzate aké vecné bremeno bolo zriadené, ani kto je oprávnený z vecného bremena, odpovedáme vo všeobecnej rovine.

Najprv k objasneniu pojmu vecného bremena. Inštitút vecných bremien bol v našom právnom poriadku zavedený po prvý raz v Občianskom zákonníku v roku 1950 a nahradil tzv. služobnosti a „reálne bremená“. Vecné bremená sú vecne právne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Vecnými bremenami sa rozumejú právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo trpieť, napr. prechod cez svoj pozemok, doživotné bývanie inej osoby v dome (oprávnenej z vecného bremena), niečo konať, napr. v určitých obdobiach čistiť komunikáciu, odomykať zámku na dverách, niečoho sa zdržať v prospech niekoho iného, t. j. niečo nekonať, napr. nepostaviť balkón na svojom dome, nerobiť výkopy..., pričom táto povinnosť vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom na každého ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľnosti.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám, resp. vyplývajúce z vecných bremien môžu byť dvojakého druhu. Buď sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Subjektom povinnosti je vlastník nehnuteľnosti, ktorým môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba alebo štát. Subjektom oprávnenia je buď vlastník určitej nehnuteľnosti, alebo určitá osoba. Predmetom právneho vzťahu vecného bremena je vždy nehnuteľná vec.

Vecné bremená vznikajú, resp. práva zodpovedajúce vecným bremenám možno nadobudnúť písomnou zmluvou, závetom v spojení s výsledkom konania o dedičstve, súdom schválenou dohodou dedičov o vyrovnaní dedičstva, rozhodnutím príslušného orgánu dňom jeho vykonateľnosti, priamo zo zákona ak to osobitný zákon ustanovuje, vydržaním, ak oprávnená držba trvala nepretržite po obdobie stanovené zákonom.

Z hľadiska zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov upravuje zistenie základu dane pri vecných bremenách a opakujúcich sa plneniach ustanovenie § 26. Ak cenu vecného bremena nemožno určiť, je základom dane cena 10 000 Sk.

Ako sa zdaní činnosť občianskych združení, ktoré na základe povolených účelových verejných zbierok sústreďujú darované finančné prostriedky, ktoré následne použijú ako okamžitú alebo účelovo programovanú bezodplatnú pomoc fyzickým alebo právnickým osobám v tuzemsku, ale aj v zahraničí?

- Podľa platného zákona č. 318/1992 Zb. je prijatie aj poskytnutie daru osobitnou právnou skutočnosťou a osobitným predmetom dane z darovania.

Podľa § 5 tohto zákona je daňovníkom dane z daru poskytnutého v rámci tuzemska obdarovaný, pri darovaní do cudziny je daňovníkom darca. „Združenie“ poskytuje humanitárnu pomoc v rámci tuzemska aj do cudziny. Pri dare, poskytnutom združením v rámci tuzemska, je daňovníkom dane z darovania prijímateľ humanitárnej pomoci, pri daroch poskytnutých do cudziny je daňovníkom „združenie“.

Dary zozbierané „združením“ v tuzemsku (daňovníkom je združenie) sa posudzujú podľa § 18 ods. 3 zákona ako dary humanitárnym a charitatívnym spolkom a ako také spĺňajú podmienku oslobodenie od dane z darovania. Finančné prostriedky, ktoré združenie poskytuje či už v tuzemsku alebo do cudziny, sú od dane z darovania oslobodené podľa § 17 ods. 2, písm. c) zákona len do sumy 20 000 Sk pri každom jednom dare. V rovnakom rozsahu sú oslobodené aj dary poskytované združením fyzickým osobám (FO) v podobe hnuteľných vecí osobnej potreby.

Podľa § 20 ods. 4 daňovému priznaniu nepodliehajú iba dary do 10 000 Sk, pokiaľ nejde o dary toho istého darcu tomu istému obdarovanému.

MF SR na základe svojho splnomocnenia osobitnými opatreniami rozšírilo citované zákonné oslobodenia. Pri posudzovaní daňových povinností, vzniknutých v dôsledku poskytnutia alebo prijatia daru v rámci humanitárnej pomoci, sa postupuje podľa opatrenia č. 7/6-62/97, publikovaného vo FS č. 11/1997. Podľa neho sú od dane z darovania oslobodené vecné dary osobnej potreby a peňažné príspevky, ktoré v rámci humanitárnej pomoci dostali FO s trvalým bydliskom alebo dlhodobým pobytom na území SR na základe hodnoverných dokladov na zmiernenie preukázateľných následkov povodní. Ďalej sú oslobodené dary, účelovo určené právnickým osobám (PO) so sídlom na území SR na odstránenie škôd na majetku, vzniknutých v dôsledku povodní, ak boli na tento účel použité najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli prevzaté. Daňovníci, ktorým vznikla povinnosť podať priznanie k dani z darovania podľa § 19 a § 20 zákona, sú od tejto povinnosti oslobodení. PO sú povinné na základe výzvy daňového úradu preukázať účel použitia daru.

Podľa opatrenia č. 20560/1998-67, publikovaného vo FS č. 15/1998, sú pri darovaní do cudziny od dane z darovania oslobodené FO a PO, ktorým vznikla daňová povinnosť podľa § 19 písm. c) zákona a dar poskytli z humanitárnych dôvodov na zmiernenie následkov povodní. Zároveň sú tieto osoby oslobodené aj od povinnosti podať priznanie k dani z darovania.

Podľa opatrenia č. 1545/2000-74, publikovaného vo FS č. 4/2000, sú od dane z darovania oslobodené FO a PO, ktorým vznikla daňová povinnosť podľa § 19 písm. c) zákona v dôsledku prijatia alebo poskytnutia daru na zmiernenie následkov vojnových konfliktov. Zároveň sú tieto osoby oslobodené aj od povinnosti podať priznanie k dani z darovania.

Alena Horanovská