Rozdiely v zásobovaní vodou sú priepastné

Na vodovody a kanalizáciu treba u nás takmer 9 mld. Sk

OSN vyhlásila vodu za jednu zo štyroch strategických surovín prvého storočia tretieho milénia. Súčasný stav vodného hospodárstva na Slovensku má, žiaľ, stagnujúcu a v niektorých odboroch priam upadajúcu tendenciu, aj keď toto odvetvie zatiaľ s vypätím všetkých síl plní svoje spoločenské poslanie. Prechod z centralizovane riadeného hospodárstva na trhovú ekonomiku priniesol so sebou všeobecný nedostatok prevádzkových a kapitálových finančných zdrojov na všetko, čo je štátne. Spôsobil tiež výrazný nárast cien všetkých vstupov, platobnú nedisciplinovanosť v obchodných stykoch, nedodržiavanie zákonov vrátane environmentálnej zákonnosti, ako aj nesystémové prístupy v regulačných aj v deregulačných opatreniach štátu. Nepriaznivý stav v našom vodárenstve ovplyvnila aj extrémnosť počasia v posledných rokoch, prejavujúca sa tak povodňami, ako aj suchom.

Úsilie vstúpiť do Európskej únie a z toho vyplývajúca povinnosť plniť príslušné smernice v oblasti hospodárenia s vodou viedli k nevyhnutnosti aktualizovať Koncepciu vodohospodárskej politiky SR do roku 2005. Cieľom je spomaliť či zastaviť ďalší úpadok vodného hospodárstva ako celku a pripraviť legislatívne, organizačné a ekonomické podmienky na jeho rozvoj v období po roku 2005. Zdanlivo nevysoký cieľ vodohospodárskej politiky je napriek tomu náročný na finančné prostriedky. Celkový počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov vzrástol v roku 2000 oproti predchádzajúcemu na 82,9 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. Prírastok zásobovaných obyvateľov v roku 2000 predstavoval iba 0,3 %, čo znamená postupné znižovanie prírastku oproti predchádzajúcim rokom. Úroveň rozvoja verejných vodovodov je regionálne výrazne nerovnomerná. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je v Bratislavskom kraji, vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom a v Žilinskom kraji. Za celoslovenským priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Košickom a v Prešovskom kraji. Oveľa diferencovanejší stav v zásobovaní pitnou vodou je z hľadiska jednotlivých okresov, kde sa podiel zásobovaných obyvateľov pohybuje približne od 50 % v okrese Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice-okolie až po hranicu nasýtenia v Bratislave, Prievidzi, Martine, Banskej Bystrici, Partizánskom a Košice-mesto.

Celková potreba na rok 2001 pre oblasť vodovodov a kanalizácií predstavuje sumu 8,843 mld. Sk. Tento objem zahŕňa rozhodujúce rozvojové dlhodobo rozostavané stavby vodovodov a kanalizácií a novozačínajúce stavby navrhnuté v Rezortnom rozvojovom programe priorít verejných prác na roky 2001 - 2003. V rámci kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2001 ministerstvo financií schválilo pre vodné hospodárstvo na systémové a individuálne dotácie 800 mil. Sk, z toho pre vodné toky 240 mil. Sk a zdravotno-vodohospodárske stavby 560 mil. Sk. Z toho je 250 mil. Sk účelovo určených na stavbu prívodu vody a vodovodné siete v obciach ochranného pásma Jadrovej elektrárne Mochovce.

Rozpočtovaná výška 560 mil. Sk pre podniky vodární a kanalizácií je absolútne nepostačujúca na rozvoj úrovne SR v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou, odvádzaní a čistení odpadových vôd. Ak súčasný trend financovania bude pokračovať naďalej, hrozí vodnému hospodárstvu kolaps vzhľadom na opotrebovanosť sietí strojov a technologických zariadení. Rovnako zložité je zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu bez potrebných finančných prostriedkov, a to aj v prípade odovzdania majetku podnikov vodární a kanalizácií do vlastníctva obcí v rámci pripravovaného transformačného procesu. Výstavbou verejných vodovodov vzrástol počet technických zariadení a objektov. Celková dĺžka vodovodného potrubia na Slovensku vzrástla vlani oproti roku 1999 o 322 km na celkových 23 260 km. Dĺžka vodovodných prípojok vzrástla v roku 2000 o 211 km na 5461 km. V zariadeniach podnikov vodární a kanalizácií v roku 2000 vyrobili 391,7 milióna kubíkov pitnej vody, čo znamená pokles oproti roku 1999 o 10,8 milióna kubíkov.. Dodávka vody v domácnostiach sa znižuje napriek tomu, že počet zásobovaných obyvateľov sa zvýšil. To znamená, že aj v roku 2000 sa znížila špecifická spotreba pitnej vody, a to až na 123,5 litra ročne na jedného obyvateľa.

Žijeme vo svete, ktorý o vodu zápasí. Predpokladá sa, že tri miliardy ľudí, ktorí sa majú narodiť v tomto polstoročí, budú žiť v krajinách s nedostatkom vody. Celá táto populácia je vystavená aj „hydrologickej chudobe”, akejsi lokálnej forme chudoby, z ktorej sa ťažko uniká. Na európskom kontinente sú takéto problémy zatiaľ, našťastie, skôr výnimočné, aj keď v našich klimatických podmienkach by sme uvítali najmä rovnomernejšie rozloženie zrážok počas roka.

Vladimír Turanský