Štátny dlh má pevné uzdy

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (7)

Verejné financie boli dlho jednou z najproblémovejšie sa vyvíjajúcich oblastí slovenskej ekonomiky. Súčasnej vláde sa podarilo stabilizovať vývoj verejných rozpočtov a urobiť základné kroky na zníženie nadmerného rastu dopytu štátu po zdrojoch, ktorý predtým značne deformoval podmienky na domácom finančnom trhu. Z grafu je zrejmé, že vláde sa podarilo hladko prekonať obdobie vysokých splátok štátnych dlhopisov (kulminovali v roku 1999 a 2000) bez negatívnych dosahov na finančnom trhu. Splatné bondy nahradili nové emisie prevažne s dlhšou splatnosťou, čím sa podarilo rozložiť záväzky do ďalšieho časového obdobia (predovšetkým išlo o trojročné dlhopisy, avšak na trhu sa vyskytli aj dve emisie päťročných a jedna emisia desaťročných bondov). Štátny dlh sa tak podarilo časovo reštrukturalizovať v prospech dlhodobejších záväzkov (podiel krátkodobého dlhu do jedného roka sa znížil na 8,2 %). V dôsledku pravidelných emisií štátnych dlhopisov na zahraničných trhoch sa zvýšilo i zastúpenie záväzkov štátu voči zahraničiu (na takmer 49 %). Podiel štátneho dlhu na HDP na konci minulého roka dosiahol 25,3 %. Do tejto hodnoty nie sú započítané náklady spojené s revitalizáciou bankového sektora. Ak by sme tu zohľadnili aj len v tomto roku vydaných 105 mld. Sk štátnych dlhopisov určených na tieto účely, dosiahol by štátny dlh okolo 37 % HDP, čo je stále podstatne menej ako v prípade väčšiny krajín EÚ. Napriek každoročnej schodkovosti verejných rozpočtov, ktorá ďalej zvyšuje štátny dlh, by SR nemala v blízkej budúcnosti dosiahnuť kritickú hranicu 60 % HDP stanovenej maastrichtskými kritériami.

Minuloročný štátny rozpočet mal podľa schváleného plánu skončiť so schodkom 18 mld. Sk. V skutočnosti bol deficit štátnych financií vyšší o takmer 10 mld. Sk, dosiahol 27,5 mld. Sk. Vlani došlo aj k výraznému prekročeniu plánovaných príjmov a výdavkov rozpočtu,

čo bol dôsledok

prevedenia niektorých finančných tokov do štátneho rozpočtu, keď v predchádzajúcich rokoch prechádzali tzv. mimorozpočtovými fondmi. Podstatným faktorom, ktorý sa negatívne odrazil na výsledku štátneho rozpočtu, boli náklady na konsolidáciu bankového sektora, ktoré len v predchádzajúcom roku dosiahli okolo 8 mld. Sk (zákon o štátnom rozpočte počítal s možnosťou zvýšiť plánovaný schodok až o 10 mld. Sk práve z tohto dôvodu). Fiskálna politika vlády bude mať i v tomto roku skôr reštriktívny charakter. Preto nepredpokladáme, že spotreba vlády bude priamo podporovať ekonomický rast, skôr sa bude podieľať na vytváraní podmienok na akceleráciu ekonomiky. Štátny rozpočet na rok 2001 bol schválený so schodkom 37,2 mld. Sk (3,8 % HDP) a celkový schodok verejných rozpočtov by nemal byť podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte oveľa vyšší (37,8 mld. Sk). Oproti predchádzajúcemu roku sa štátny rozpočet bude musieť

obísť bez príjmu

z dovoznej prirážky, ktorá len vlani dosiahla 9,4 mld. Sk. Negatívny dosah bude mať aj zníženie dane z príjmu právnických osôb na 29 %, platné od minulého roka. Zásadnou výzvou pre verejné financie v tomto roku je splatenie dlhopisov FNM vydaných ako náhrada za druhú vlnu kupónovej privatizácie. Za prvé štyri mesiace sa schodok štátneho rozpočtu vyšplhal až na 14,9 mld. Sk.

Vláda je podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 oprávnená získať na finančnom trhu zdroje s objemom 88,3 mld. Sk, ktoré by mali byť určené na financovanie splatného štátneho dlhu, na krytie schodku štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka, na účely financovania diaľnic a reštrukturalizáciu bánk. V tejto sume nie je zarátaných 105 mld. Sk, tzv. reštrukturalizačných dlhopisov, ktoré nahradili úvery Slovenskej konsolidačnej agentúry a Konsolidačnej banky (týmito úvermi financovali nákup problematických úverov Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky). Podľa aktuálnych informácií štát v tomto roku preruší trojročnú prax zahraničných emisií a nevydá nové dlhopisy na medzinárodnom finančnom trhu. Na informáciu uvádzame, že v tomto roku v máji maturovali dlhopisy v JPY vydané v roku 1998 a na domácom trhu

končí splatnosť

bondov s objemom približne 32 mld. Sk. Banky ako hlavný investor do štátnych cenných papierov (na konci marca držali štátne papiere s objemom takmer 201,7 mld. Sk) disponujú pomerne veľkými voľnými zdrojmi, ktoré vzhľadom na reálne zamrznutie úverovania podnikovej sféry investujú v rámci sterilizačných operácií NBS (sterilizačná pozícia NBS môže do konca roka narásť až na úroveň 100 mld. Sk) a do štátnych cenných papierov. To výrazne eliminuje eventuálne riziko možných negatívnych dosahov na trh spojených s financovaním potrieb štátu. Zmiernená emisia tzv. reštrukturalizačných dlhopisov znamenala dodatočné navýšenie päť- až desaťročných bondov v bilanciách troch veľkých bánk, čo sa podľa nášho názoru prejaví v uprednostňovaní kratších splatností dlhopisov pri ďalších emisiách štátnych cenných papierov. Za veľmi podstatný krok považujeme sprehľadnenie verejných financií prostredníctvom redukcie počtu mimorozpočtových fondov. Štát by tak mal získať

väčšiu kontrolu

nad hospodárením týchto inštitúcií, ktoré bolo dosiaľ silne deficitné a viedlo k zadlžovaniu tejto súčasti verejných rozpočtov na domácom i na zahraničnom trhu.

Petr Dufek, ČSOB