Slovo lídrov

Ďalším z päťdesiatich oslovených hospodárskych lídrov, ktorý odpovedá na otázky šéfredaktora Hd, je Pavol Konštiak, generálny riaditeľ s. r. o. KON-RAD.

Ako vnímate podmienky pre vašu činnosť? Čo a prečo je v tomto smere zrelé na zmenu, resp. zlepšenie?

- Podnikateľské prostredie je determinované právnym systémom, politikou a komplexom všetkých objektívnych aj subjektívnych vplyvov. Preto nemožno hovoriť, že samotné dodržiavanie zákonnosti vytvára pre podnikateľa dobré podnikateľské prostredie. Na jednej strane ide o kvalitu zákonov a noriem, na druhej strane dôvody prijímania týchto noriem pre užšiu alebo širšiu skupinu ľudí. Z mojej obchodnej brandže spomeniem ako nekvalitný úradnícky pamflet tzv. dovozné depozity alebo v súčasnosti oneskorene prijatú zlátaninu o vracaní DPH zahraničným fyzickým subjektom. Čo sa týka úzkej skupiny ľudí alebo záujmov uvediem dva príklady. Je to novelizácia zákona č. 310/1999 Z. z. o regulácii „divokých búrz“ (ako je Vajnorské letisko, dostihová dráha v Petržalke), kde sa štát cez ministerstvo hospodárstva pokúsil vniesť poriadok do nekontrolovaného (do dnešného dňa) predaja rôzneho, hlavne pašovaného tovaru a tovaru bez nadobúdacích dokladov. Poslanci najprv novelu schválili na jeseň roku 1999 a následne, keď sa primátori na čele s Vladimírom Bajanom prebudili, lebo zistili, že im nebudú plynúť do pokladníc poplatky za tieto burzy, tí istí novelu zákona ďalšou novelou zrušili. Ešte vypuklejšie je posledné oklamanie národa prijatím zákona o zrušení dedičskej dane. Všetci to s nadšením (okrem ministerstva financií) prijali. Avšak pre koho bol prijatý tento zákon? Opäť pre úzku skupinu bohatých, ktorí sa k majetku rôznym spôsobom dostali za posledných desať rokov. Ak by zákonodarcovia v parlamente obhajovali záujmy širokej verejnosti na jednej strane a štátnej pokladnice na druhej, zrušenie platenia dane by bolo do výšky majetku, povedzme 5 - 10 mil. Sk, čím by 99 % voličov túto daň neplatilo, ale to 1 % bohatých by daň platiť muselo. Podnikanie sa nedá odtrhnúť od metód riadenia a financovania štátu a od samotnej podnikateľskej činnosti štátu. Ako príklad uvediem financovanie štátu cez DPH. Vo firme, ktorú riadim, úverujem štát ustavične 35 mil. Sk, za ktoré mi štát nič neplatí. Dokedy táto anomália financovania štátu potrvá? Pritom sa musíme pozerať ako štátni úradníci v bankách rozdali 140 mld. Sk a ďalší v štátnych podnikoch bačujú od piatich k štyrom, rozdávajúc naše peniaze cez rôzne reklamné aktivity materským stranám plus sebe samým. Ak by manažéri riadili svoje firmy tak, ako je riadený štát, z ekonomickej stránky by už podnikanie dávno neexistovalo.

AZZZ SR, SOPK a ZPZ SR dospeli k názoru, že by bolo prospešné každoročne aktualizovať rozvojovú stratégiu hospodárstva. Čo považujete zo svojej sféry pôsobenia – brandže za najaktuálnejšie?

- Odpoveď na túto otázku dáva moje konštatovanie v prvej časti. Doteraz vždy pre nový pohľad novej vlády nebola prijatá jasná a ucelená koncepcia makroekonomického smerovania nášho hospodárstva so stanovenými cieľovými riešeniami a prostriedkami na ich dosiahnutie. Parciálne riešenia len plátajú diery vzniknuté rôznorodosťou cieľov. Pýšime sa, že sme múdry národ, ale za posledných desať rokov ani jedna koncepcia rozvoja neprežila viac vlád, pričom existujú inštitúcie (nie lacné), ktoré sa s tým stále zaoberajú. Stratégia rozvoja by mala byť dogmou s horizontom 10 až 20 rokov a každá koalícia i opozícia by ju mala chápať ako písmo sväté. Žiaľ, u nás sa vždy prispôsobujeme aktuálnym požiadavkám úzkych skupín ľudí a všetko je možné zmeniť. Napríklad o genereloch rozvoja miest a obcí sa hovorilo, že sú robené s výhľadom na 15 až 20 rokov. Ak by to bola pravda, nestáli by v Petržalke na území neurčenom pre obchodné centrá dva hypermarkety a jeden supermarket. Vítam rozhodnutie AZZZ SR, SOPK a ZPZ SR o každoročnom aktualizovaní rozvojovej stratégie hospodárstva, avšak najprv musí prebehnúť celonárodná diskusia stratégie ako takej, do ktorej by mali byť zapojené všetky mozgové kapacity v našej krajine.